Vysporiadanie neprededeného pozemku za účelom jeho zámeny za obecný pozemok

Otázka:

Dobrý deň,

chcela by som sa informovať na pozemok v centre obce s celkovou výmerou 240 m2.

Druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie (na pozemku sa nachádza miniparčík, záhon s ružami, do budúcna sa tu neplánuje iný zámer), parcela registra C, pozemok má dvoch vlastníkov, kde každý vlastník má ½ pozemku. V centre obce má väčšinu pozemkov vo vlastníctve obec, okrem tohto nevysporiadaného pozemku.

Mám záujem o vysporiadanie predmetnej ½ pozemku, ktorého vlastníkom je zomrelá osoba z rodiny (nežije viac ako 15 rokov) pochádzala z 9 súrodencov, z ktorých už nikto nežije. Zomrelá osoba mala syna, ale aj ten zomrel bezdetný. Dedičské konanie v tejto veci neprebehlo.
V tomto prípade, vlastníctvo ½ pozemku prechádza na všetky žijúce osoby po 6 súrodencoch?
(2 súrodenci boli bezdetní + osoba, ktorá je vlastníkom pozemku)

Vysporiadanie pozemku by sme chceli najskôr previesť na môjho otca, aby bol jediným vlastníkom predmetnej ½ pozemku a potom následné prevedenie pozemku na obec, nakoľko s obcou riešim časť obecného pozemku na výstavbu rodinného domu – výmena pozemkov.
Prípadne, ak by ste mi vedeli poradiť ako v danej záležitosti postupovať.

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.

Odpoveď:

Dobrý deň, Na základe Vašej otázky ohľadom vysporiadania neprededeného pozemku v podielovom spoluvlastníctve Vášho rodinného príslušníka, ktorý sa nachádza v centre obce a ktorý máte záujem zameniť s obcou za iný obecný pozemok, uvádzame nasledujúce stanovisko: I. V prvom rade je najskôr potrebné vymedziť okruh dedičov oprávnených zdediť polovicu pozemku po Vašom nebohom rodinnom príslušníkovi, ktorého v ďalšom texte pre zjednodušenie budeme označovať ako „poručiteľ“. Právna úprava zákonného dedenia je obsiahnutá v ustanovení § 473 až 475a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Dedenie zo zákona je možné v štyroch dedičských skupinách, pričom zákon do dedičských skupín rozdelil prípadných dedičov tak, aby rozdelenie zodpovedalo najmä rodinným a spoločenským vzťahom poručiteľa. Poradie dedičských skupín je záväzné a nepreskočiteľné, to znamená, že dedičia skupiny nasledujúcej po prvej skupine, sú oprávnení dediť len za predpokladu, že nededia dedičia zo skupiny predchádzajúcej, atď. 1. Prvú skupinu dedičov predstavujú poručiteľovi potomkovia a manžel, ktorí dedia rovnakým dielom: - platí premisa, že ak poručiteľove deti nededia (lebo poručiteľ nemal deti alebo tieto deti zomreli), nadobudnú ich dedičské podiely rovnakým dielom ich deti – teda vnuci/čky poručiteľa, - ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom potomkovia vnukov a vnučiek poručiteľa – teda pravnuci/čky, - v prvej dedičskej skupine platí pravidlo, že poručiteľove deti môžu byť samostatnými dedičmi. Uvedené pravidlo sa uplatňuje, ak poručiteľ zomrel slobodný alebo rozvedený – potom dedia len jeho deti v prvej dedičskej skupine, - ak poručiteľ nemal deti a bol v manželskom zväzku, bude dediť jeho manžel/ka, avšak ten/tá nemôže dediť samostatne v prvej skupine, ale automaticky prechádza do druhej skupiny dedičov; 2. Druhú skupinu dedičov (v prípade, že poručiteľ nemal deti) predstavuje poručiteľov manžel/ka, poručiteľovi rodičia a tzv. spolužijúce osoby: - spolužijúce osoby sú osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa, - dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva; 3. Tretiu skupinu dedičov (v prípade, ak poručiteľ nemal deti, manžela ani rodičov) predstavujú súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby, ktorí dedia rovnakým dielom: - v zmysle ustanovenia § 478 ods. 2 OZ platí, že ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobudnú jeho dedičský podiel rovnakým dielom deti tohto súrodenca (t. j. synovci a netere poručiteľa), - ak nededia deti súrodencov, potenciálne deti, ktoré sa narodili deťom súrodencov (prasynovci a pranetere poručiteľa), už nenastupujú ako dedičia po poručiteľovi; 4. Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa. - v tejto skupine platí, že je vylúčené, aby dedičstvo nadobudlo dieťa prarodiča, ak je tu aspoň jeden prarodič z akejkoľvek strany, ktorý dedí. Až v prípade, že nededí ani jeden z prarodičov poručiteľa, prichádzajú na rad deti prarodičov; Pokiaľ neexistuje žiaden zákonný dedič z vyššie uvedených skupín, poručiteľ nezanechal spísaný alebo neplatný závet, tak dedičstvo pripadá štátu ako odúmrť na základe ustanovenia § 462 OZ. II. Na základe Vami poskytnutých údajov je možné konštatovať, že Váš rodinný príslušník (poručiteľ) už nemá deti, manželku ani rodičov, preto v jeho prípade po ňom nemôžu dediť dedičia v prvej ani v druhej dedičskej skupine. Avšak do úvahy prichádza dedenie v tretej dedičskej skupine, pretože ako uvádzate, poručiteľ mal 8 súrodencov. Napriek tomu, že žiaden z týchto súrodencov podľa Vašich slov už v súčasnosti nežije, dediť po poručiteľovi môžu v zmysle ustanovenia § 475 ods. 2 OZ aj deti týchto súrodencov, a to rovnakým dielom. Podľa ustanovenia § 475 ods. 2 OZ: „Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.“ Z uvedeného vyplýva, že polovicu poručiteľovho pozemku, ktorá bude predmetom dedičského konania, sú oprávnené zo zákona zdediť všetky žijúce osoby po šiestich súrodencoch poručiteľa (keďže dvaja z pôvodne ôsmych súrodencov poručiteľa boli bezdetní), t.j. všetci synovci a netere poručiteľa, rovnakým dielom. Vo Vašej otázke uvádzate, že polovicu prededeného/vysporiadaného pozemku by ste chceli previesť na Vášho otca. Neuviedli ste však, v akom postavení sa Váš otec nachádza, teda či je synovcom poručiteľa alebo inou osobou oprávnenou dediť po poručiteľovi. Preto pri formulovaní nasledovnej odpovede budeme vychádzať z predpokladu, že Váš otec je synovcom poručiteľa. Pre dosiahnutie Vami uvádzaného cieľa (nadobudnutie ½ pozemku do výlučného vlastníctva Vášho otca a zámeny tohto pozemku s obcou) Vám odporúčame zvoliť nasledovný postup: 1. Podanie návrhu na dodatočné konanie o dedičstve: - pre nadobudnutie ½ pozemku do výlučného vlastníctva Vášho otca je najskôr potrebné túto časť pozemku po poručiteľovi „predediť“, tzn. podať na miestne príslušný súd návrh na dodatočné konanie o dedičstve, - zákonnú úpravu dodatočného konania o dedičstve nájdeme v ustanovení § 211 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, - samotný návrh musí obsahovať zákonom predpísané náležitosti, a to: a) ktorému súdu je určený - na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené, t.j. súd, v obvode ktorého mal poručiteľ v čase smrti evidovaný posledný trvalý pobyt, b) kto ho robí - návrh môže podať ktorýkoľvek z dedičov, c) ktorej veci sa týka - je potrebné uviesť spisovú značku pôvodného dedičského konania (resp. spisovú značku konania/rozhodnutia, na základe ktorého nadobudol poručiteľ predmetný pozemok do svojho vlastníctva), zároveň je potrebné uviesť identifikačné údaje navrhovateľa a poručiteľa, d) čo sa ním sleduje - je potrebné odôvodniť prečo návrh podávate, o aký novoobjavený majetok sa jedná, zároveň k návrhu je potrebné pripojiť listinné dôkazy preukazujúce vlastníctvo tohto majetku poručiteľom v čase smrti, najmä kópiu listu vlastníctva, kúpne zmluvy a pod., e) podpis - návrh musí byť podpísaný navrhovateľom, - návrh je spoplatnený podľa položky 18a sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. 1 % z čistej hodnoty dedičstva, ktoré sa má prejednať, najmenej 6,50 eura, najviac 165,50 eura; - v rámci obnoveného dedičského konania môžu nastať 3 alternatívne situácie: a) ostatní zákonní dedičia (ostatní poručiteľovi synovci/netere) sa zrieknu svojho dedičského podielu v prospech Vášho otca, a celý predmet dedičského konania ( polovicu pozemku) tak nadobudne do vlastníctva Váš otec, alebo b) váš otec s ostatnými dedičmi uzatvorí tzv. dedičskú dohodu, v ktorej sa s ostatnými dedičmi dohodne na tom, že polovicu pozemku nadobudne do vlastníctva Váš otec a ostatných dedičov Váš otec vyplatí, alebo c) dodatočné dedičské konanie prebehne riadne bez toho, aby sa niektorí z ostatných dedičov zriekli svojho dedičského podielu, resp. bez toho, aby došlo k uzatvoreniu dedičskej dohody, a všetci dedičia nadobudnú svoj zákonný dedičský podiel. V takom prípade by to situáciu Vášmu otcovi značne skomplikovalo, pretože by sa musel s ostatnými dedičmi následne samostatne (po skončení dedičského konania) vysporiadať, t.j. odkúpiť od nich ich dedičské podiely, aby nadobudol polovicu pozemku do svojho výlučného vlastníctva; 2. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva pozemku: Po úspešnom zvládnutí prvého kroku a po tom, čo sa Vášmu otcovi podarí niektorým z troch vyššie uvedených spôsobov nadobudnúť polovicu pozemku do jeho vlastníctva bude pred samotným predajom/zámenou pozemku Váš otec nútený vysporiadať sa ešte s jednou skutočnosťou, a to tou, že druhú polovicu pozemku vlastní iná - tretia osoba. Z uvedeného dôvodu bude potrebné, aby sa Váš otec (ak bude chcieť pozemok predať/zameniť s obcou) dohodol s druhým spoluvlastníkom. Druhý spoluvlastník totiž môže nesúhlasiť s prevodom/zámenou pozemku. V takom prípade bude môcť Váš otec predať/zameniť len svoju polovicu pozemku, a aj to s určitým obmedzením, spočívajúcim v tzv. zákonnom predkupnom práve druhého spoluvlastníka, ktoré je upravené v ustanovení § 140 OZ. Podľa tohto ustanovenia: „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).“ Podstata predkupného práva spočíva v tom, že druhý spoluvlastník (ktorý nepredáva/nezamieňa svoju polovicu pozemku) má prioritné právo odkúpiť predávanú/zamieňanú polovicu pozemku druhého spoluvlastníka. Inými slovami, ak Váš otec bude chcieť predať/zameniť len svoju polovicu pozemku, najskôr bude povinný ponúknuť ju druhému spoluvlastníkovi na odkúpenie, a to za rovnakých cenových podmienok ako obci. V prípade, že druhý spoluvlastník nebude mať záujem na odkúpení polovice pozemku patriacej Vášmu otcovi, Váš otec bude môcť svoju polovicu pozemku predať/zameniť s obcou bez ďalších obmedzení. Všetko bude teda závisieť od toho, ako sa k celej situácii postaví druhý podielový spoluvlastník pozemku. 3. Zámena pozemku za iný obecný pozemok: Po vyriešení prvých dvoch bodov sa následne môžete zamerať na posledný krok, ktorým je zámena pozemku za iný obecný pozemok. Samotná zámena predmetného pozemku bude samozrejme limitovaná požiadavkami a príslušnými predpismi/nariadeniami obce, ktoré si môže tá ktorá obec upraviť samostatne a odlišne od všeobecnej úpravy. Vzhľadom k tomu, že nepoznáme názov obce, v ktorej žijete a ktorej sa predmetná zámena pozemkov týka, nevieme sa bližšie vyjadriť k osobitným podmienkam Vašej obce k zámene obecných pozemkov. Vo všeobecnosti však platí, že prevod vlastníctva obce upravuje zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Keďže pri spracovávaní odpovede sme vychádzali výlučne zo znenia Vašej otázky a nemali sme k dispozícii podrobnejšie informácie, na záver Vám odporúčame, aby ste sa v tejto záležitosti obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, informovali ho všetkých podrobnostiach a predložili mu všetky listinné podklady, ktoré máte k dispozícii. Advokát následne celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie. S pozdravom, Tím ADVOKATnaWEBE.sk
19.07.22

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje