Podozrenie na nezákonný postup pri zostavovaní a schvaľovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov

Otázka:

Dobrý deň

Chcem sa spýtať, ako postupovať v prípade, že po ukončení ROEP-ky v našej obci má starosta obce spolu so svojou rodinou cca 40 ha pôdy pričom je zrejmé, že ide o prepis na osoby blízke z neznámych vlastníkov.
Aká je šanca, že sa konanie obnoví a aké dokazovanie musím predložiť.

Ďakujem

Odpoveď:

 

Dobrý deň,

 

na základe Vašej otázky ohľadom podozrenia na nezákonný postup pri zostavovaní a schvaľovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov uvádzame nasledujúce stanovisko:

 

Register obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) je výsledkom osobitného správneho konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktoré je regulované osobitným právnym predpisom – zákonom č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom“).

 

Register obnovenej evidencie pozemkov následne predstavuje podklad na nadobudnutie, resp. zmenu vlastníckeho práva ku konkrétnym pozemkom v príslušnom katastrálnom území. Primárnym cieľom Registra obnovenej evidencie pozemkov je zosúladiť zápisy vlastníckych práv v katastri nehnuteľností (ktoré sú často chybné, resp. neúplné) so skutočným stavom vlastníckych, resp. užívacích práv k pozemkom.

 

V tejto súvislosti Zákon o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov upravuje postup správnych orgánov, ako aj dotknutých osôb (vlastníkov) pri zostavovaní a schvaľovaní Registra obnovenej evidencie pozemkov.

 

Konanie o obnove evidencie pozemkov sa uskutočňuje v prípadoch špecifikovaných v ustanovení § 3 ods. 1 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, a to konkrétne, ak:

 

a)      operát pozemkového katastra sa zjednotil s operátom pozemkovej knihy;

 

b)      operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy, ale údaje v nich uvedené možno identifikovať;

 

c)       operát pozemkového katastra sa nezjednotil s operátom pozemkovej knihy a údaje v nich uvedené nemožno identifikovať;

 

d)      operát vyhotovený na základe komasácie nepotvrdil súd, ale účastníci komasačného konania vstúpili do držby;

 

e)      operát pozemkovej knihy nie je k dispozícii;

 

f)       operát katastra nehnuteľností a operát pozemkovej knihy boli platné ku dňu nadobudnutia vlastníctva pozemkov štátom podľa § 1 ods. 2 alebo pozemky prešli na územie iného štátu podľa § 1 ods. 3.

 

V prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku pod písm. a) a b) toto konanie vykonáva príslušný Okresný úrad – katastrálny odbor a v ostatných prípadoch konanie vykonáva príslušný Okresný úrad – odbor pozemkový a lesný.

 

Konanie o obnove evidencie pozemkov začína vyvesením oznámenia o začatí konania na úradnej tabuli príslušnej obce a následne osobitná komisia začne realizovať zisťovanie a zber podkladov na zostavenie registra.

 

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov „podklady potrebné na zostavenie registra sa zisťujú z údajov poskytnutých nájomcami pozemkov, pozemkovými spoločenstvami alebo inými oprávnenými osobami, z katastrálneho operátu, štátnych archívov, z listín predložených účastníkmi konania, z výpovedí svedkov a z iných dôkazov získaných najmä pri prešetrovaní v obci“.

 

Na základe zistených podkladov správny orgán spracuje návrh Registra obnovenej evidencie pozemkov a poskytne ho obci na uverejnenie. Po uverejnení registra majú dotknuté osoby právo podať námietky proti návrhu registra, a to v lehote do 30 dní od uverejnenia návrhu v príslušnej obci.

 

Rovnako tak osobám, ktorých pobyt je známy, správny orgán doručí výpis z registra týkajúci sa ich vlastníctva spolu s poučením o možnosti podať proti návrhu registra námietky. Týmto osobám 30-dňová lehota na podanie námietok začína plynúť dňom doručenia výpisu z registra.

 

Námietky slúžia na to, aby dotknuté osoby pripomienkovali návrh registra a odstránili v ňom prípadné chyby. Tieto námietky musia byť odôvodnené a podané v zákonom stanovenej lehote. Na námietky podané oneskorene a bez odôvodnenia správny orgán neprihliada (viď. § 7 ods. 4 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov).

 

Po uplynutí všetkých lehôt na podanie námietok, resp. po tom, čo správny orgán rozhodne o všetkých námietkach, tak príslušný správny orgán rozhodne o schválení Registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý sa následne stáva podkladom na zápis vlastníckych práv do katastra nehnuteľností podľa zisteného obnoveného stavu.

 

Proti rozhodnutiu správneho orgánu o námietkach a o schválení Registra obnovenej evidencie pozemkov nemožno podať odvolanie, avšak tieto rozhodnutia sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva (§ 7 ods. 3 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov).

 

Na základe schváleného Registra obnovenej evidencie pozemkov, ešte pred zápisom vlastníckych práv, príslušný správny orgán vykoná identifikáciu príslušných pozemkov a ich vlastníkov. Tieto osoby následne upovedomí o zápise nových údajov do katastra nehnuteľností.

 

Na tomto mieste, vzhľadom na Vašu otázku, poukazujeme na ustanovenie § 7 ods. 6 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov, podľa ktorého ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa § 6 ods. 1, správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do piatich rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.“

 

V prípade, ak teda schválený Register obnovenej evidencie pozemkov obsahuje údaje, ktoré sú v rozpore s podkladmi na vypracovanie registra, tak dotknutá osoba má možnosť podať podnet na zmenu údajov schváleného registra (do 5 rokov od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností). Táto osoba však musí správnemu orgánu predložiť podklady, z ktorých tento rozpor vyplýva (pokiaľ už neboli zabezpečené komisiou pri príprave konania). Podkladmi sa v tomto prípade myslia predovšetkým verejné listiny, iné listiny, výpovede svedkov a ďalšie skutočnosti uvedené v ustanovení § 6 ods. 1 Zákona o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov.

 

Ako už bolo uvedené vyššie, tak rozhodnutia správneho orgánu vydané v rámci konania o obnove evidencie pozemkov možno preskúmať súdom v rámci správneho súdnictva, a to žalobou podanou na príslušnom krajskom súde (krajský súd, v územnom obvode ktorého má sídlo okresný úrad vydávajúci rozhodnutie).

 

V tejto súvislosti však je potrebné upozorniť na niektoré významné skutočnosti týkajúce sa správneho súdnictva:

 

Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“) „správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy“.

 

Z citovaného ustanovenia inými slovami vyplýva, že správnu žalobu nemôže podať každý, ale len osoba, ktorej práva boli rozhodnutím správneho orgánu porušené. Vo Vašom prípade pôjde o osoby, ktoré sú skutočnými vlastníkmi pozemkov, ktoré dotknutý starosta neoprávnene zabral, resp. ich právni nástupcovia (dedičia). V prípade, ak správnu žalobu podá neoprávnená osoba, tak správny súd jej žalobu po predbežnom prejednaní odmietne.

 

Ďalej podľa ustanovenia § 181 ods. 1 Správneho súdneho poriadku „fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak“. Oneskorene podanú žalobu správny súd rovnako odmietne.

 

Taktiež podľa ustanovenia § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.“

 

Z citovaného ustanovenia inými slovami vyplýva, že konanie pred správnym súdom sa začne iba v tom prípade, ak správnu žalobu v mene oprávnenej osoby spísal a podal advokát. Ak táto podmienka nebude splnená správny súd žalobu odmietne a vec neprejedná.

 

V správnej žalobe musí žalobca uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa konkrétneho prejednávaného prípadu a k žalobe musí priložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (najmä verejné listiny a iné listiny preukazujúce vlastnícke právo žalobcu ku konkrétnemu pozemku, prípadne svedecké výpovede osôb znalých miestnych pomerov).

 

Na základe uvedených skutočností a taktiež z dôvodu, že každý titul nadobudnutia vlastníckeho práva je individuálny a jedinečný Vám odporúčame, aby ste sa so svojou otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

 

S pozdravom

 

ADVOKATnaWEBE.sk

29.09.16

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

3

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje