Zmena právoplatného rozsudku odvolacieho súdu

Otázka:

Dobrý deň. Zaujíma ma Váš názor na tento problém:

V roku 2006 som po rozvode podal návrh na vyporiadanie BSM, v návrhu som žiadal, aby spoločná nenuteľnosť, ktorú sme nadobudli s manželkou bola prikázaná mne s tým, že ju vyplatím, nakoľko ona som mal vedomosť že nemá finančnú hotovosť. Exmanželka sa snažila v tomto konaní naťahovať čas, stále mala nejaké výhrady aj čo sa týkalo hnuteľných vecí, až v roku 2013 nakoniec súd rozhodol, avšak v jej prospech! ja som pritom súdu riadne zdokladoval,že vlastním 2-násobok fin.prostriedkov potrebných na vyplatenie, teda som mohol nehnuteľnosť následne aj dokončiť ( jednalo sa o nedokončený veľký dom )ona dokladovala len hypotekárny model, pričom banka v takomto prípade nedáva záruku, že hypotéku skutočne poskytne, navyše EX uviedla v tomto modeli nepravdivé údaje tak, aby jej vyšlo pridelenie hypotéky, na čo som aj súd upozornil. Ďalšia vec, ktorú súd bral v úvahu, bol názor našich detí, ktorí boli súdom vyzvaní aby sa vyjadrili komu by mal ostať dom! toto som odmietol, avšak súd to bral v úvahu, deti ako spoluvlastníci sa vyjadrili že chcú dom pre matku, pritom oni sami sa nijako nepodieľali na obstaraní tejto nehnuteľnosti, dostali to darom od nás už v čase keď začalo prebiehať rozvodové konanie, bol to ústretový krok voči EX, toto darovanie navrhla ona a ako protihodnotu som dostal prísľub, že nebude robiť prieťahy pri rozvode a dom ostane mne a ostatných vyplatí, avšak nestalo sa... zostalo len pri sľuboch! v rámci tohoto konanie sa zhotovili 2 znalecké posudky, v r.2007 a v r.2012, cena klesla zhruba o 5000 EUR, ohodnocovalo sa k dátumu rozvodu, čím som sa dostal do znevýhodnenej situácie ak som aml byť vyplatený a čo sa mi vonkoncom nepáči! ďalej som súdu deklaroval súkromnú pôžičku v čase manželstva od blízkej osoby, v tom čase r.2003 bol problém vybaviť pôžičku a súrne sme potrebovali dom zatepliť, súd túto pôžičku neakceptoval, nakoľko som ju bral sám a EX tvrdila, že one o ničom nevedela, pritom sa evidentne dom zateplil, nemali sme peniaze, takže je jasné že som si musel požičať! nechápem prečo toto súd nebral v úvahu! dalej sme mali spoločnú hypoúver, v rozsudku sa tento riešil len jednoduchým spôsobom, a síce že ho budú splácať obaja spoločne a nerozdielne tak ako doteraz! pričom som súdu riadne dokladoval, že tu vznikne určite problém, nakoľko EX už v minulosti 3 roky vkuse neplatila, až pod hrozbou exekúcie mi doplatila za 3 roky naraz, čo som ja za ňu uhradil, dokladoval som súdu platobný rozkaz! už v čase vyhlásenia rozsudku bola v omeškaní s platbami, na čo som upozornil,avšak súd to nebral v úvahu! samozrejme že mi už neuhradila nič, celkovo 17 mesačných splátok doteraz dlhuje, mám za to že súd sa s týmto nevysporiadal podľa zákona, nakoľko mal nesplatenú časť prikázať len jednému, najskôt tomu, komu ide nehnuteľnosť, nakoľko úver bol viazaný záložným právom na tú nehnuteľnosť! ešte viacero vecí nesedí, mimoiné som bol ja ten hlavný, kto sa najviac zaslúžil o nadobudnutie nehnuteľnosti, riadil som výstavbu, fin.prostriedky boli prevažne z mojej strany, manželka v čase výstavby nemala žiaden príjem, bola nezamestnaná, ako žiadateľ som bol takisto len ja, nakoľko ona nemala príjem! celé konanie sa mi javí ako výrazne nespravodlivé voči mne! ja som v zákonnej lehote podal aj odvolanie, Krajský súd rozsudok potvrdil v celom rozsahu, aj napriek tomu, že v Rozsudku Okresného súdu boli minimálne také nedostatky, že nebol správne uvedený zoznam hnuteľných vecí, ktorí bol písomne odsúhlasený na jednom z pojednávaní! Navyše som Krajskému súdu dodatočne zaslal stanovisko Tatrabanky o tom, že hypotekárny model/prísľub nie je zárukou na poskytnutie hypotéky a teda ako doklad o vlastníctve fin.prostriedkov toto nemožno akceptovať, poukázal som tiež na to, že údaje v tomto doklade sú už navyše neplatné, súd vôbec nepreveroval, či sú údaje aktuálne!

Moja otázka: chcem sa spýtať, či je možné napadnúť rozhodnutie Krajského súdu , ktorý potvrdil Rozhodnutie Okresného súdu v celom rozsahu na Najvyššom súde? a za akých podmienok ? ten rozsudok je voči mne veľmi nespravodlivý ........

ďakujem za pomoc

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom možností, akým spôsobom sa dá dosiahnuť zmena právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu uvádzame nasledujúce stanovisko:

Vo vzťahu k Vašej otázke sa v celom rozsahu odvolávame na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdne poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), podľa ktorého platí, že rozhodnutie odvolacieho súdu sa v zásade považuje za konečné a nezmeniteľné. Nakoľko proti rozsudku odvolacieho súdu zákon nepripúšťa podanie odvolania, tak rozhodnutie tohto súdu zároveň vytvára tzv. prekážku rozhodnutej veci, čo inými slovami znamená, že v tej istej veci a medzi tými istými účastníkmi už nemôže znova prebiehať žiadne súdne konanie.

Občiansky súdny poriadok však v niektorých prípadoch pripúšťa aj zmenu už právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu, a to len za použitia tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov. V tejto súvislosti však je potrebné uviesť, že použitie mimoriadneho opravného prostriedku (už z jeho povahy a názvu) prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch, ktoré sú taxatívne stanovené v príslušných ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku.

Medzi mimoriadne opravné prostriedky patrí:

a.     Obnova konania;

b.     Dovolanie;

c.     Mimoriadne dovolanie.

V nasledujúcich častiach tejto odpovede sa budeme zaoberať základnými informáciami a podmienkami použitia týchto opravných prostriedkov.

Obnova konania:

Tento mimoriadny opravný prostriedok slúži na zmiernenie tvrdosti zákona v prípadoch, kedy dodatočne po ukončení súdneho konania vyjdú najavo skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na jeho výsledok.

Podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak:

a.     sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b.     možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

c.     bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu;

d.     Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením;

e.     je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev;

f.      možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.“

Ak vo Vašom prípade existuje niektorý z dôvodov uvedený v citovanom ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, tak máte možnosť podať na súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni (na okresný súd) návrh na obnovu konania. V tomto návrhu je potrebné podrobne odôvodniť niektorý z týchto dôvodov na obnovu konania.

Ďalej podľa ustanovenia § 230 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť“.

Tento návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. Tento súd následne rozhodne, či obnovu konania pripúšťa alebo nie. Ak súd prvého stupňa obnovu konania povolí, tak po právoplatnosti tohto rozhodnutia príslušný súd opätovne vec prejedná.

Dovolanie:

Tento mimoriadny opravný prostriedok je možné použiť na zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia v nasledujúcich prípadoch (viď. ustanovenie § 241 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku):

a.     v konaní došlo k vadám uvedeným v ustanovení § 237 Občianskeho súdneho poriadku;

b.     konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c.     rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Avšak dovolanie nie je prípustné voči všetkým rozhodnutiam odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 237 Občianskeho súdneho poriadku „dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:

a.     sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov;

b.     ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania;

c.     účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený;

d.     v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie;

e.     sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

f.      účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;

g.     rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.“

V prípadoch, kedy odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, je v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dovolanie prípustné aj vtedy, „ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu“.

Na základe skutočností, ktoré uvádzate v texte Vašej otázky máme za to, že vo Vašom prípade by za určitých okolností mohla prichádzať do úvahy situácia podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku (účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Ostatné situácie uvedené v predchádzajúcich odsekoch zrejme vo Vašom prípade nie sú dané. Pre vyslovenie konkrétneho záveru, či vo Vašom súdnom konaní nastala niektorá z uvedených situácii však je potrebné podrobne preskúmať celý priebeh Vášho súdneho konania pred súdom prvého stupňa, ako aj pred súdom odvolacím.

Podľa ustanovenia § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia.“

Dovolanie musí byť povinne odôvodnené, pričom sa musí konkrétne uviesť z akých dôvodov (§ 241 ods. 2, § 237 a § 238 Občianskeho súdneho poriadku) sa právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu dovolaním napáda. Dovolateľ sa môže domáhať zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a opätovného prejednania veci týmito súdmi. Dovolateľ musí byť povinne zastúpený advokátom, pokiaľ sám nemá právnické vzdelanie, a to už pri podaní dovolania.

Mimoriadne dovolanie:

Podľa ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie“.

Ďalej podľa ustanovenia § 243f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak:

a.     v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237;

b.     konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c.     rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.“

Tento mimoriadny opravný prostriedok nepodáva samotný účastník súdneho konania, ale jedinou osobou oprávnenou na jeho podanie je generálny prokurátor. Účastník konania však môže generálnemu prokurátorovi podať písomný podnet na podanie mimoriadneho dovolania, na základe ktorého je generálny prokurátor povinný celú vec preskúmať. Ak generálny prokurátor na základe tohto prieskumu zistí, že právoplatné rozhodnutie súdu je nezákonné, že práva účastníka konania boli týmto rozhodnutím poškodené a že neexistuje iná možnosť dosiahnutia nápravy, tak podá mimoriadne dovolanie.

V tomto prípade teda všetko závisí od toho, ako celý prípad vyhodnotí generálny prokurátor, ak totiž tento dospeje k záveru, že niektorá z podmienok uvedených v predchádzajúcom odseku nie je splnená, tak mimoriadne dovolanie nepodá a toto jeho rozhodnutie je konečné.

Podľa ustanovenia § 243g Občianskeho súdneho poriadku sa mimoriadne dovolanie môže podať do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu, proti ktorému má smerovať.

Mimoriadnym dovolaním sa generálny prokurátor môže rovnako domáhať zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa a opätovného prejednania veci týmito súdmi.

Na záver teda zhrnieme, že na zmenu právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu sa vyžaduje podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Odpoveď na otázku, ktorý z mimoriadnych opravných prostriedkov by vo Vašom prípade prichádzal do úvahy však od konkrétnych okolností Vášho prípadu a najmä od skutočností, ktoré sú uvedené v príslušných súdnych spisoch.

Z uvedeného dôvodu Vám odporúčame, aby ste sa s touto otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a podrobne ho oboznámili sa Vaším prípadom, tento advokát následne celú záležitosť s odbornou starostlivosťou preskúma a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.  

 

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

21.12.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

11

1

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje