Vymáhanie pôžičky, ktorej splatnosť nebola vopred určená

Otázka:

Dobry.pred 15 rokom jednemu pánovi som dal peniaze to aj podpisal na matrike ze mi ich vrati nebola tam ovedene do kedy to bude vratene od tej doby nevratil ani cent.teraz viem to sudne alebo inym sposobom vymahat ten dlh.

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa vymáhania pôžičky, ktorej splatnosť nebola vopred určená, uvádzame nasledujúce stanovisko:

Na prípady, kedy medzi veriteľom a dlžníkom nebola vopred dohodnutá doba splatnosti pôžičky, t.j. doba do kedy má dlžník požičanú sumu peňazí vrátiť, sa vzťahuje ustanovenie § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“). Doba splatnosti môže byť okrem dohody účastníkov zmluvného vzťahu ustanovená v zákone alebo určená v súdnom rozhodnutí.   

Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“    

V zmysle uvedeného teda vyplýva, že ak splatnosť záväzku nebola medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá, neustanovuje ju právny predpis a ani rozhodnutie súdu, v takom prípade má právo veriteľ určiť čas splnenia záväzku, t.j. určiť jeho splatnosť. Veriteľ môže kedykoľvek (hoci i druhý deň po vzniku záväzku) oznámiť dlžníkovi, že má plniť. Len čo veriteľ požiada dlžníka o plnenie, dlžník je povinný dlh splniť nasledujúci deň po oznámení, v ktorom ho veriteľ vyzval na plnenie. Veriteľ môže v tejto svojej výzve adresovanej dlžníkovi výslovne určiť dobu splnenia tak, že určí konkrétnu lehotu, dokedy má dlžník dlh splniť (napr. do 10 dní od doručenia výzvy). V tomto prípade platí doba splnenia určená vo výzve veriteľa. Ak dlžník v deň splatnosti dlh nesplní, dostáva sa v nasledujúci deň do omeškania.

Nakoľko ste si s dlžníkom výslovne nedohodli termín vrátenia požičanej sumy, t.j. neurčili ste splatnosť tohto dlhu, ako veriteľ ste oprávnený vyzvať dlžníka na zaplatenie tejto dlžnej sumy. Dlžník je povinný Vám po tento výzve požičané peniaze vrátiť. Odporúčame Vám teda najskôr zaslať dlžníkovi list – Výzvu na vrátenie predmetu pôžičky (ďalej len „výzva“), v ktorej môžete dlžníkovi určiť lehotu na vrátenie dlhu. Po uplynutí tejto lehoty sa tak dlh stáva splatným a ak Vám dlžník dlžnú sumu nevráti, dostáva sa do omeškania. Ak v tejto výzve neurčíte dlžníkovi lehotu na vrátenie dlžnej sumy, dlh sa stáva splatným už v nasledujúci deň po doručení výzvy dlžníkovi.

Formu a obsahové náležitosti, aké má obsahovať výzva, zákon nepredpisuje. Avšak z jej obsahu musí byť zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť dostatočne určite špecifikovaná. Napriek tomu, že zákon nepredpisuje písomnú formu výzvy, odporúčame ju urobiť v písomnej forme, aby ste v prípade súdneho sporu mali písomný dôkaz o tom, že ste dlžníka na úhradu dlhu vyzvali.

Ak ani po doručení výzvy (resp. po uplynutí lehoty na plnenie v nej uvedenej) dlžník svoj dlh voči Vám nesplní, môžete voči dlžníkovi podať na príslušnom súde Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy. Príslušný súdom bude v tomto prípade všeobecný súd žalovaného (dlžníka) podľa miesta jeho trvalého bydliska. Žalobu na príslušnom súde je potrebné podať najneskôr do troch rokov odo dňa splatnosti dlhu, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy, resp. nasledujúci deň po uplynutí lehoty určenej na plnenie. Po uplynutí týchto troch rokov totiž dochádza k premlčaniu práva veriteľa na zaplatenie a dlžník môže v prípadnom súdnom spore vzniesť námietku premlčania. Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka sa na premlčanie tohto práva veriteľa vzťahuje všeobecná trojročná premlčacia doba. Uplynutím premlčacej doby síce právo veriteľa na vymáhanie dlžnej sumy nezaniká, ale sa oslabuje, t.j. v prípade ak dlžník vznesie námietku premlčania, veriteľ nebude v súdnom konaní úspešný (t.j. súd žalobu zamietne), ak ale námietku premlčania dlžník nevznesie, v súdnom konaní sa bude pokračovať aj naďalej. V súlade s uvedeným teda v prípade ak Vám dlžník neuhradí dlžnú sumu po doručení výzvy, t.j. v čase splatnosti dlhu, odporúčame Vám podať žalobu na príslušný súd najneskôr do troch rokov.

V tejto súvislosti ešte poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.07.2008, sp.zn.: 4 Cdo 146/2008, ktorý k plynutiu premlčacej doby pri záväzkoch, ktorých čas splnenia nie je medzi zmluvnými stranami dohodnutý uvádza nasledovné: „Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov stanovuje zákon na tri roky. Pre všeobecnú premlčaciu dobu platí, že začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo – objektívne posudzované – vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné dôvodne vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde alebo u rozhodcovského orgánu, t.j. keď sa právo stalo nárokom (actio nata). Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 Obč.zák. o splnenie dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie. Podľa názoru dovolacieho súdu aj v prípadoch, v ktorých čas splnenia nebol dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, začína premlčacia doba plynúť dňom splatnosti dlhu, ak obsahom záväzku je povinnosť niečo dať alebo konať.“

 

Dlžník a veriteľ sa môžu dohodnúť na tom, že čas splnenia je ponechaný na vôli dlžníka, t.j. že sám dlžník určuje kedy má byť dlh splatený. Hoci z formulácie vašej otázky nie je jasné, že by ste si splatnosť svojho záväzku dohli takto, avšak pre prípad žeby tomu tak bolo, Vám uvádzame aj riešenie takejto situácie. Ak ste sa teda s dlžníkom v zmluve o pôžičke dohodli, že čas plnenia (t.j. čas kedy Vám peniaze dlžník vráti) je ponechaný na vôli dlžníka, bude sa v tomto prípade aplikovať ustanovenie § 564 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: „Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.“

 

Ak sa teda medzi dlžníkom a veriteľom dohodlo, že čas splnenia záväzku sa ponechá na vôli dlžníka, môže sa stať, že splnenie dlhu bude tento dlžník úmyselne predlžovať. V tomto prípade zákon poskytuje veriteľovi potrebnú právnu ochranu a umožňuje mu podať na príslušnom súde návrh na súd, aby svojím rozhodnutím súd určil čas splnenia záväzku dlžníkom. Následne súdne rozhodnutie bude obsahovať výrok, ktorým sa určuje čas splatnosti dlhu, a tak bude v tomto smere nahrádzať vôľu dlžníka. Avšak toto súdne rozhodnutie nebude dlžníkovi ukladať povinnosť plniť, určí mu len lehotu splatnosti dlhu. Ak dlžník neuhradí svoj dlh voči veriteľovi v lehote určenej súdom, dostáva sa do omeškania a veriteľ je oprávnený podať na súd v trojročnej premlčacej dobe Žalobu na zaplatenie dlžnej sumy. Premlčacia doba začína plynúť nasledujúcim dňom po uplynutí času splatnosti pohľadávky, ktorý určil súd. O plynutí premlčacej doby platí uvedené vyššie.     

 

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

01.12.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

23

2

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje