Fungovanie občianskeho združenia

Otázka:

Dobrý deň,
rád by som sa spýtal na možnosť riešenia nasledujúcej situácie:

Predseda občianskeho združenia si od r. 2010 neplnil povinnosti vyplývajúce zo stanov (v rámci správnej rady - vypracovávanie plánu činnosti, návrhu rozpočtu; v rámci členskej schôdze - schvaľovanie plánu činnosti, návrhu rozpočtu, schvaľovanie organizačného poriadku) a vypracovával si všetky plány činnosti a finančných rozpočtov sám bez akejkoľvek spolupráce, komunikácie resp. schválenia orgánmi združenia.
Všeobecne sa má za to (je zvykom), že na výročných členských schôdzach sa zároveň aj uhrádzajú členské poplatky, avšak nakoľko za spomínané obdobie (od roku 2010) nebola členská schôdza zvolaná, nebolo možné oficiálnym spôsobom tieto poplatky uhradiť a patrične evidovať, čím bol naplnený článok stanov združenia, v ktorom je uvedené ak člen neuhradí členský poplatok do 31.3. daného roku, jeho členstvo v OZ zaniká.

Nakoľko finančné prostriedky združenia neboli schvaľované členskou schôdzou a predseda OZ ani neinformoval o spôsobe ich využitia, bol požiadaný o zvolanie členskej schôdze (ktorá od roku 2010 v rozpore zo stanovami nebola zvolaná) a prednesenie správy o hospodárení združenia od tohto roku za celé nasledujúce obdobie.

Namiesto pozvánky na členskú schôdzu bola dotazujúcim sa aktívnym členom OZ zaslená informácia, že nakoľko neuhradili členský poplatok (napriek tomu že na to nebola formálna príležitosť), nie sú členmi združenia avšak ak podajú prihlášku (znovu), môžu sa nimi stať.

Zároveň bola zaslaná informácia o zvolaní mimoriadnej členskej schôdze (antidatovaná), kde sa narýchlo zvolili noví členovia orgánov združenia.

Výnimkou je (okrem predsedu) kontrolór združenia (kontroluje hospodárenie združenia, dodržiavanie stanov a pod.), ktorého funkčné obdobie je limitované výhradne dobou zvolenia nového kontrolóra (čo sa do mimoriadnej schôdze neudialo), avšak ani tomu nebolo umožnené akýmkoľvek spôsobom nahliadnuť do účtovníctva (a rovnako bol ako člen z dôvodu neuhradenia členského príspevku vylúčený).

Dotazy:
1 - funkčné obdobie správnej rady je 2-ročné. Nakoľko poslednej zvolenej správnej rade skončilo funkčné obdobie v roku 2010 a od tej doby nebola žiadna nová správna rada zvolená (do 10/2013), mohlo byť OZ funkčné? Ak áno, mali zostať pôvodní členovia správnej rady vo funkcii nakoľko nie je uvedené, akým spôsobom sa zabezpečuje funkčnosť OZ pokiaľ nie je nový orgán združenia zvolený?

2 - nakoľko nebola zvolená členská schôdza (najvyšší orgán združenia), nemohli byť schvaľované okrem iného aj organizačné zmeny (voľba novej správnej rady), plány činnosti a finančné plány (ktoré mala navrhovať v tom čase už nejestvujúca správna rada), mohol schvaľovať predseda združenia tieto plány sám?

3 - keďže je na predsedu OZ uvalená exekúcia (v rámci jeho živnosti resp. s.r.o.-čky), všetky osobné príjmy si dával zasielať na účet OZ (prípadne na niekoľko novovytvorených účtov OZ). Z týchto účtov následne sebe vyplácal finančné čiastky ako "dohodár" združenia, prípadne ich využíval bez zmluvy/schválenia ďalších členov podľa vlastného uváženia. Je toto možné charakterizovať ako marenie exekučného konania?

4 - v rámci obdržaných dotácií (od mesta, rôznych dotačných inštitúcií) boli všetkým predkladané poväčšine fotokópie pokladničných blokov, pričom je podozrenie že jedna nákladová položka bola týmto spôsobom vydokladovaná rôznym inšitúciám. Je na základe uvedeného možné podať podnet na daňovú kontrolu, resp. kontrolu celého účtovníctva združenia?

5 - spoločnosť, ktorá sídli &quot;na rovnakej adrese ako sídlo združenia&quot; predávala združeniu služby a tovar v neprimeranej výške, pričom boli prípady že služba/tovar nebola združeniu ani dodaná. Je na základe uvedeného možné podať podnet na daňovú kontrolu, resp. kontrolu celého účtovníctva združenia?<br />
6 - ako je možné spochybniť antidatované listiny (zápisnice, dohody,...) ak je zrejmé, že boli vytvorené účelovo?

7 - akým spôsobom mohol kontrolór OZ &quot;prinútiť&quot; predsedu združenia, aby mu predložil informácie o hospodárení OZ?

Je možné z Vašej strany navrhnúť možné právne kroky, aby sa zamedzilo nekalej činnosti jednotlivca (skupiny) a predišlo sa možným budúcim predpokladaným trestným činom?

Vopred ďakujem a v prípade akýchkoľvek doplňujúcich otázok som k dispozícii.

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom fungovania občianskeho združenia uvádzame nasledujúce stanovisko:

Právna regulácia občianskych združení, ako subjektov práva je zakotvená v ustanoveniach zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o združovaní občanov“). Právna úprava obsiahnutá v tomto zákone je však veľmi všeobecná, pričom výslovne sú v tomto právnom predpise upravené iba niektoré otázky týkajúce sa vzniku, fungovania a zániku občianskeho združenia.

Právna úprava občianskych združení je v podmienkach Slovenskej republiky postavená na prísnom dodržiavaní princípu oddelenosti občianskeho združenia od štátu, čo okrem iného vyplýva aj z toho, že Ministerstvo vnútra SR nevydáva žiadne povolenia na založenie občianskeho združenia, ale občianske združenia iba registruje. Vyjadrením tohto princípu je okrem iného aj právo občianskych združení, aby štát nezasahoval do ich činnosti a fungovania. Z uvedeného dôvodu preto Zákon o združovaní občanov ponecháva značný priestor pre to, aby si samotné občianske združenia vo svojich vnútorných predpisoch upravili také otázky, ako sú:

-        štruktúra orgánov občianskeho združenia;

-        kompetencie jednotlivých orgánov občianskeho združenia;

-        spôsob rozhodovania orgánov občianskeho združenia;

-        vzťahy medzi jednotlivými orgánmi občianskeho združenia;

-        spôsob kreovania jednotlivých orgánov občianskeho združenia;

-        systém kontroly činnosti orgánov občianskeho združenia;

-        opatrenia proti nečinnosti jednotlivých orgánov občianskeho združenia;

-        základné zásady činnosti občianskeho združenia;

-        zásady hospodárenia s prostriedkami občianskeho združenia.

Otázky uvedené v predchádzajúcom odseku tejto odpovede by mali byť obsiahnuté predovšetkým v stanovách občianskeho združenia, prípadne v iných vnútorných dokumentoch občianskeho združenia. Schválené platné stanovy občianskeho združenia a ostatné vnútorné predpisy občianskeho združenia, ktoré sú vydané na podklade platných stanov, potom predstavujú právny rámec fungovania občianskeho združenia, ktorý je záväzný pre všetkých členov tohto občianskeho združenia.

Ako už bolo uvedené štát do činnosti občianskeho združenia nezasahuje, občianske združenie považuje za subjekt súkromného práva a v tejto súvislosti mu ponecháva značnú autonómiu pri regulácii vnútorných vzťahov občianskeho združenia. Táto autonómia však nie je absolútna, keď podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o združovaní občanov sa člen občianskeho združenia môže voči občianskemu združeniu domáhať súdnej ochrany.

V zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o združovaní občanov „ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie“. Na základe tohto ustanovenia Zákona o združovaní občanov má teda každý člen občianskeho združenia právo domáhať sa súdneho preskúmania rozhodnutia vydaného orgánom občianskeho združenia, ak existuje pochybnosť o jeho zákonnosti alebo jeho súlade so stanovami občianskeho združenia. Aktuálna súdna prax však pre prípadné zrušenie preskúmavaného rozhodnutia vyžaduje, aby člen občianskeho združenia v rámci súdneho konania o preskúmanie rozhodnutia orgánu občianskeho združenia preukázal: 

-        existenciu osobnostnej alebo materiálnej ujmy, ktorú rozhodnutím orgánu občianskeho združenia utrpel;

-        vyčerpanie prípadných interných zmierovacích či rozhodcovských prostriedkov podľa platných stanov občianskeho združenia;

-        spoločenský záujem na prejednaní veci.

Súdy však pri rozhodovaní v rámci preskúmavania rozhodnutí orgánov občianskeho združenia postupujú individuálne podľa konkrétnych okolností prípadu a závažnosti každého jednotlivého prípadu.

Otázkou v tejto súvislosti však je či postup podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona o združovaní občanov je možné použiť aj v prípade nečinnosti orgánov občianskeho združenia, teda v prípadoch, kedy tieto orgány žiadne rozhodnutie nevydali. V tejto súvislosti poukazujeme na právne závery uvedené v Náleze Ústavného súdu SR, vydanému pod sp. zn. II. ÚS 413/09-35, v ktorom sa okrem iného uvádza „... tým, že demokratický štát umožňuje občianskym združeniam slobodne v medziach zákonov upraviť si svoje vnútorné pomery, zároveň deklaruje, že v prípade, ak takáto úprava vnútorných pomerov združenia, stanovenie práv a povinností jeho členov nie je v rozpore so zákonom, bude ju i rešpektovať, a v prípade, ak dôjde k porušeniu práv členov postupom orgánu združenia, ktorý je nezákonný alebo odporuje stanovám združenia, demokratický štát sa prostredníctvom rozhodnutia súdov zaväzuje poskytnúť takémuto členovi združenia i súdnu ochranu, a to všetko v záujme naplnenia základného práva jeho občanov na slobodné združovanie sa v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Súčasťou týchto povinností štátu je potom aj povinnosť rešpektovať v medziach zákonov prijatú vnútornú úpravu pomerov...“. Vzhľadom na skutočnosť, že podľa odbornej literatúry sa postupom rozumie aj nečinnosť určitého orgánu, tak na základe citovaného právneho záveru Ústavného súdu SR môžeme dospieť k záveru, že súdy by členom občianskeho združenia mali poskytnúť súdnu ochranu aj v tomto prípade. Podmienkou však je, aby stav nečinnosti orgánov občianskeho združenia odporoval aspoň stanovám predmetného občianskeho združenia.

Citované ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o združovaní občanov takto predstavuje jediný spôsob, ako štát prostredníctvom súdnej moci môže ovplyvniť činnosť občianskeho združenia, zvyšok právna úprava ponecháva na samosprávu príslušného občianskeho združenia, pričom súdna prax sa bráni výraznejších zásahov do tejto samosprávy.

Čo sa týka odpovedí na Vaše otázky č. 1 a 2, tak vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti uvádzame, že postup predsedu občianskeho združenia je potrebné posudzovať vždy podľa platných stanov a ďalších vnútorných dokumentov predmetného občianskeho združenia. V prípade, ak postup predsedu občianskeho združenia bol/je v rozpore s platnými stanovami, tak členovia združenia majú právo súdnou cestou sa domáhať preskúmania tohto postupu predsedu. Presná odpoveď na tieto Vaše otázky však závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a presného znenia vnútorných dokumentov občianskeho združenia, ktoré nám však nie sú známe.

V tejto súvislosti Vám odporúčame, aby ste sa s týmito otázkami obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celú záležitosť s odbornou starostlivosťou preskúma, posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

Postup predsedu občianskeho združenia, ktorý uvádzate vo Vašej otázke č. 3 môže s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu napĺňať znaky skutkovej podstaty viacerých trestných činov proti majetku, a to:

-        trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 221 Trestného zákona (tohto trestného činu sa dopustí ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu);

-        trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa ustanovenia § 237 Trestného zákona (tohto trestného činu sa dopustí ten, kto inému spôsobí škodu tým, že poruší svoju povinnosť riadne spravovať zverený majetok);

-        trestného činu poškodzovania veriteľa podľa ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (tohto trestného činu sa dopustí ten, kto zmarí uspokojenie svojho veriteľa okrem iného tým, že zatají čo aj len časť svojho majetku);

-        trestného činu marenia exekučného konania podľa ustanovenia § 243a ods. 1 písm. e) Trestného zákona (tohto trestného činu sa dopustí ten, kto nevydá súdnemu exekútorovi vec podliehajúcu exekúcii).

Ďalej čo sa týka kontroly účtovníctva občianskeho združenia v zmysle Vašich otázok č. 4 a 5, tak kontrolu účtovníctva by mal v prvom rade vykonávať orgán občianskeho združenia určený stanovami – vo Vašom prípade kontrolór občianskeho združenia. Čo sa týka podnetu na vykonanie daňovej kontroly, tak žiadny právny predpis Vám nezakazuje takýto podnet príslušnému správcovi dane podať, avšak správca dane na základe posúdenia tohto podnetu môže a nemusí v danom občianskom združení vykonať daňovú kontrolu. V tejto súvislosti poukazujeme na skutočnosť, že účelom daňovej kontroly je len preverenie skutočnosti, či si dotknutý subjekt riadne splnil svoje daňové povinnosti.

V súvislosti s dotáciami, ktoré boli Vášmu občianskemu združeniu poskytnuté uvádzame, že poskytovanie dotácií z rozpočtu orgánov verejnej správy je regulované zákonom č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov. Postup predsedu občianskeho združenia, ktorý opisujete vo Vašej otázke č. 4 môže byť považovaný za porušenie finančnej disciplíny podľa ustanovenia § 31 ods. 1 tohto zákona, za čo môže byť občianskemu združeniu uložená povinnosť vrátiť poskytnutú dotáciu a povinnosť zaplatiť finančnú sankciu. Kontrolu hospodárenia s dotáciami vykonávajú príslušné kontrolné orgány poskytovateľa dotácie, prípadne aj Najvyšší kontrolný úrad SR.

V súvislosti s antidatovanými listinami v zmysle Vašej otázky č. 6 uvádzame, že ich spochybnenie je veľmi náročné preukázať, nakoľko by ste museli mať k dispozícii konkrétne dôkazy o tom, že boli spísané až dodatočne. Takýmito dôkazmi by mohli v zásade byť iba svedecké výpovede očitých svedkov spisovania týchto listín.

Čo sa týka odpovede na Vašu otázku č. 7, tak v tejto súvislosti opätovne uvádzame, že mechanizmus výkonu kontrolnej činnosti v občianskom združení by mal byť upravený predovšetkým v stanovách občianskeho združenia. V tejto súvislosti by rovnako mohla prichádzať do úvahy súdna ochrana podľa ustanovenia § 15 ods. Zákona o združovaní občanov.

Pre úplnosť ešte uvádzame, že v prípade ak konaním predsedu občianskeho združenia vznikla občianskemu združeniu škoda, tak predseda občianskeho združenia zodpovedá za túto škodu a je povinný ju nahradiť podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody uvedených v § 420 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Nárok na náhradu tejto škody si však môže uplatniť iba samotné občianske združenie, resp. osoba oprávnená konať v jeho mene.

Na záver tejto odpovede uvádzame, že celková situácia, do ktorej ste sa Vy a ostatní členovia Vášho občianskeho združenia dostali je veľmi zložitá a postup krokov pri náprave tejto situácie závisí len od konkrétnych okolností prípadu, ktoré nám nie sú známe. Opätovne Vám na tomto mieste odporúčame obrátiť sa s Vaším problémom na advokáta v mieste Vášho bydliska, oboznámiť ho zo situáciou a poskytnúť mu všetky dostupné podklady.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

07.04.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

29

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje