Dedenie a vrátenie daru

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa dedenia po vašom synovi a vrátenia daru uvádzame nasledujúce stanovisko:

Podľa slovenského právneho poriadku je možné dedičstvo nadobudnúť dvoma spôsobmi, a to buď na základe zákona alebo závetu. Ak by Váš syn nezanechal závet, dediť sa po ňom bude na základe zákona, konkrétne podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“), ktorý v ustanoveniach § 460 a nasl. upravuje dedenie.  

Pre zákonné dedenie je charakteristické, že potenciálni dedičia sú rozdelení do štyroch dedičských skupín podľa stupňa príbuzenského vzťahu. Platí, že ak nededí nikto z prvej skupiny, dedičstvo prechádza do druhej skupiny a tak ďalej. Keďže je Váš syn slobodný a bezdetný, prvá dedičská skupina sa obíde (do nej patria deti a manžel poručiteľa), a nastúpi druhá dedičská skupina.  

Podľa ustanovenia § 474 OZ: „(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej polovicu dedičstva.“

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia by ste za Vášho života po Vašom synovi zdedil jeho majetok Vy ako jeho rodičia (keďže nemá manželku), resp. iné osoby, ktoré by s ním žili minimálne jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti, a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli výživou odkázané na poručiteľa. Právo spolužijúcich osôb dediť po poručiteľovi vzniká za kumulatívneho splnenia nasledujúcich podmienok: 1.spoločná domácnosť, 2. trvanie spoločnej domácnosti minimálne rok pred smrťou poručiteľa, 3. trvalosť spolužitia, 4. spoločné uhrádzanie nákladov na osobné potreby alebo odkázanosť výživou na poručiteľa. Takouto osobou môže byť napríklad družka. Ak v prípade Vášho syna takáto osoba neexistuje, dediť po ňom budete výlučne Vy, jeho rodičia. Rodičia poručiteľa v tomto prípade dedia každý rovným dielom.

Pokiaľ ide o vašu druhú otázku, týkajúcu sa možnosti vrátenia daru, právna úprava darovania je obsiahnutá v ustanovení § 628 a nasl. OZ.

Ustanovenie § 630 OZ k možnosti vrátenia daru uvádza: „Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.“

V súlade s vyššie citovaným k zániku darovacieho vzťahu dochádza na základe jednostranného právneho úkonu darcu voči obdarovanému, ak ten hrubo porušil dobré mravy svojím správaním k darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, kedy dôjde prejav jeho vôle obdarovanému. Týmto okamihom sa obnoví pôvodný právny vzťah a obdarovanému vznikne povinnosť vydať predmet daru darcovi.

Právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká v zmysle ustálenej judikatúry pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným preto nemožno považovať napr. predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí (R 31/1999). Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu je naopak veľký nevďak zo strany obdarovaného, ktorý sa prejavuje v takom jeho správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity alebo o porušovanie sústavné, ktoré však v dôsledku svojho trvania, priebehu a pôsobenia na darcu alebo členov jeho rodiny nadobudne povahu hrubého porušenia dobrých mravov. Takýmto kvalifikovaným porušením dobrých mravov je napr. fyzické násilie, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubé urážky apod.

Pokiaľ ide o členov rodiny darcu, treba za nich považovať predovšetkým jeho manžela, rodičov a deti a spravidla tiež ostatných príbuzných v priamom rade (predkov a potomkov), ako aj súrodencov, výnimočne aj ďalšie osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere, pokiaľ by darca ich ujmu dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu (blízke osoby podľa ustanovenia § 116 OZ).

Pojem dobré mravy, hoci je zákonným pojmom (ustanovenie § 3 OZ), nie je nijako definovaný zákonom. Ich obsah podľa ustálenej judikatúry spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu tohto pojmu patrí vždy v závislosti od konkrétnych okolností prípadu sudcovi. 

K správaniu obdarovaného, na základe ktorého od neho možno požadovať vrátenie daru, môže dôjsť v akomkoľvek časovom odstupe od uzavretia darovacej zmluvy. Zároveň je ale potrebné zdôrazniť, že právo darcu na vrátenie daru sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa, keď darca mohol uplatniť svoje právo po prvý raz, t. j. odo dňa, keď sa obdarovaný začal voči darcovi správať hrubo porušujúco dobré mravy. V prípade zániku darovania jednostranným právnym úkonom darcu, obdarovaný je povinný vrátiť darcovi všetko, čo od neho na základe darovacej zmluvy prijal. Ak predmet daru už nemá, musí poskytnúť darcovi zodpovedajúcu peňažnú náhradu.

Pokiaľ by sa Váš syn, ako obdarovaný, dopustil voči Vám rodičom, ako darcom, konania, resp. správania, ktoré v zmysle vyššie uvedeného hrubo porušuje dobré mravy (násilne sa voči Vám správa, hrubo Vás uráža alebo neposkytne Vám potrebnú pomoc), môžete sa voči nemu domáhať vrátenia daru výzvou na jeho dobrovoľné vrátenie, a pokiaľ nebude úspešná aj súdnou cestou, prostredníctvom žaloby o vrátenie daru.

V tejto súvislosti ešte prichádza do úvahy aj spätné darovanie predmetného domu, ešte za života všetkých zúčastnených strán. V takom prípade by Váš syn s Vami uzatvoril darovaciu zmluvu, ktorou by vlastnícke právo k predmetnému domu bezodplatne previedol na Vás. Tu sa však vyžaduje spísanie novej darovacej zmluvy, ako aj splnenie ďalších formalít (vklad do katastra, overenie podpisov a pod.). Na takýto postup je potrebný súhlas všetkých zúčastnených strán. Za podmienky, že sa tak zúčastnené strany dohodnú, tak do úvahy prichádza aj spätné odkúpenie predmetného domu za dohodnutú cenu. V oboch posledne menovaných prípadoch však platí, že zúčastnené strany sa musia na takomto postupe výslovne dohodnúť.   

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk