Exekúcia vykonávaná zrážkami zo starobného dôchodku

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa exekúcie vykonávanej zrážkami zo starobného dôchodku zaujímame nasledujúce stanovisko:

Vykonávanie exekúcie zrážkami zo mzdy, resp. iných príjmov je jedným zo spôsobov vykonávania exekúcie uvedených v ustanovení § 63 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“).

Ustanovenie § 89 ods. 1 EP k zrážkam z iných príjmov uvádza nasledovné:  „Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.“

V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením sa inými príjmami, z ktorých sa môže vykonávať exekúcia zrážkami, rozumie aj starobný dôchodok.

Maximálna výška, v akej môžu byť zrážky z príjmov vykonávané, upravujú ustanovenia § 68 – 71 EP. Predmetné ustanovenia poskytujú ochranu povinného, ktorá spočíva v tom, že nemôže byť zrážaná cela suma príjmu, ale len jeho zákonom určená maximálna časť. Konkrétne z príjmu musí byť ponechaná tzv. základná suma, ktorej výšku upravuje nariadenie vláda SR (zákon č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia). Základná suma v zmysle tohto nariadenia je 60 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Aktuálna výška životného minima (určená k 01.07.2013) je vo výške 198,09,- Eur mesačne. Základná suma tak pre účely zrážok z príjmov je vo výške 118,85,-Eur. To je teda minimálna výška časti príjmu povinného, ktorý nesmie byť zrážkami postihnutý. Zvyšok príjmu (príjem – základná suma) je následne rozdelený na tretiny, pričom neprednostné pohľadávky sa uspokojujú len z prvej tretiny. Z uvedeného dôvodu je preto suma, ktorá je z dôchodku vašej starej mamy ako osoby povinnej z exekúcie sťahovaná, len vo výške 21,-Eur mesačne.

Na to, aby sa mohli vykonávať zrážky z príjmu aj vo väčšom rozsahu, ako sú obmedzenia upravené v EP, je nevyhnutný súhlas samotného povinného, upravený v ustanovení § 73 EP. V súlade s uvedeným, preto pokiaľ povinný chce a jeho možností mu to dovoľujú (po zrazení časti príjmu mu ostane dostatok finančných prostriedkov na živobytie), môže súhlasiť aj s väčšími zrážkami z jeho príjmu.

Okrem samotnej istiny pohľadávky (vo vašom prípade suma 1 542,-Eur) je v exekučnom konaní vymáhané aj jej príslušenstvo, ktoré tvoria úroky z omeškania a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky (t.j. trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia, zaplatené súdne poplatky, trovy exekučného konania a i.). Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tie budú narastať až pokým nebude celkom zaplatená istina pohľadávky, nakoľko sú viazané práve na túto istinu. Preto ak bude istina pohľadávky, vo vašom prípade suma 1 542,- Eur, v plnej výške uhradená, úroky z omeškania sa už viac pripočítavať nebudú.

V prípade, že vaša stará mama vlastní nejaký majetok (nehnuteľnosť, hnuteľné veci väčšej hodnoty), ktorý by bol po jej smrti predmetom dedičského konania, bolo by vhodné dlžnú pohľadávku v celkom rozsahu uhradiť ešte za jej života, nakoľko smrťou poručiteľa prechádzajú všetky jeho dlhy na dedičov ako pasíva dedičstva, a budú následne uspokojované práve z tohto zdedeného majetku.

Ak však vaša stará mama nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok, ktorý by mohol byť po jej smrti predmetom dedičstva, tak v tomto prípade je najvhodnejším spôsobom úhrady dlžnej pohľadávky práve jej splácanie po častiach formou zrážok zo starobného dôchodku. Ak by celá dlžná suma nebola do času jej smrti uhradená, zvyšný dlh zanikne, nakoľko by tu neexistoval majetok, z ktorého by mohol byť uspokojený.

Pokiaľ ide o samotné splácanie dlžnej pohľadávky, s touto otázkou by sme vám odporúčali obrátiť sa  priamo na exekútora, ktorý vedie v danej veci exekučné konanie. V zmysle ustanovení EP sa totiž môže povinný s exekútorom dohodnúť na postupnom splácaní dlhu, resp. dohodnúť s ním spôsob jeho úhrady (§ 56 ods. 9 EP).   

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk