Nárok poškodeného na doplatenie rozdielu medzi nákladmi na opravu motorového vozidla a poistným plnením vyplateným poisťovňou

Otázka:

Dobrý deň, chcem Vás požiadať o pomoc pri riešení nasledovnej situácie.
V januári 2013 do ma nabúrala jedna pani na križovatke tak silno, že mi poškodila zadnú aj prednú stranu vozidla. Zavolal som 112 kde ma prepojili na políciu. Po dohode s políciou že škoda by nemusela presahovať škodu vo výške 4000 EUR neboli privolaní na šetrenie. Následne som zhotovil foto-dokumentáciu. Vyplnil formulár pre poistné udalosti a vymenil si kontakt s vodičkou auto ktorá nabúrala do môjho auta. Pár dní nato som dal auto opraviť do servisu (súkromný podnikateľ). Vozidlo malo poškodené výstuže pod predným aj zadným nárazníkom(hlavné konštrukčné časti vozidla) ktoré sa museli vyvárať. Následne sa museli vymeniť zadné piate dvere vzhľadom nato že boli tiež poškodené. Pred dopravnou nehodou vozidlo takéto technické poškodenia nemalo. Po oprave som zaslal do poisťovne faktúru za opravu ktorá bola vo výške 1800 EUR. Poisťovňa mi preplatila len 1400 EUR s odôvodnením, že vozidlo dostalo nové súčiastky. Požiadal som škodcu aby mi doplatil rozdiel medzi vyplatenou sumou od poisťovne a faktúrou po oprave. Škodca požiadal poisťovňu o vyjadrenie prečo nepreplatila celú sumu. Následne poisťovňa vydala vyjadrenie, kde odporúča mne ako poškodenému nič neuhrádzať vzhľadom na skutočnosť že som dostal nové súčiastky a tým sa zvýšila hodnota vozidla.
Lenže vozidlo pred udalosťou nemalo žiadne vyvárané konštrukčné časti. Teraz keď by som chcel auto predať jeho hodnota je oveľa nižšia kedže je zistiteľné odbornou prehliadkou že bolo búrané.
Môžem si v takomto prípade nárokovať na doplatenie škody od pani ktorá mi škodu spôsobila?
Podľa občianskeho zákona mám nárok na úhradu škody ktorá bola skutočná hodnota majetku pred udalosťou.
Ďakujem za odpoveď.


Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom nároku poškodeného na doplatenie rozdielu medzi ním vynaloženými nákladmi na opravu motorového vozidla a poistným plnením vyplateným poisťovňou uvádzame nasledujúce stanovisko:

Pri spracovávaní tejto odpovede, aj keď to výslovne nie je uvedené v znení Vašej otázky, vychádzame z predpokladu, že poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené z povinného zmluvného poistenia škodcu (ďalej len „PZP“) a nie z havarijného poistenia poškodeného. Táto skutočnosť je dôležitá z toho dôvodu, že zatiaľ čo pri havarijnom poistení je spôsob výpočtu poistného plnenia určený primárne v poistnej zmluve a súvisiacich dokumentoch, tak v prípade PZP ide o vzťah zodpovednostný, ktorý sa primárne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

Zároveň však predpokladáme, že vo Vami opisovanom prípade nejde ani o tzv. totálnu škodu (stav, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla prevyšujú jeho hodnotu). V takom prípade poisťovňa vypočíta poistné plnenie tak, že od hodnoty vozidla pred nehodou odpočíta hodnotu tzv. použiteľných (predajných) zvyškov a nezohľadňuje náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla.

Čo sa konkrétne týka platnej právnej úpravy o náhrade škody, tak teda podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka „uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. Skutočnou škodou sa podľa odbornej literatúry rozumie „majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku“ (viď. Vojčík P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný komentár, Tretie doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION, Bratislava, 2010, s. 552). Ďalej podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka „pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia“.

Z citovanej právnej úpravy vychádzajú aj súdy, ktoré prípady náhrady škody prejednávajú a rozhodujú. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktorá sa v SR uplatňuje od 70. rokov 20. Storočia je postup poisťovne, pri ktorom sa znižuje vyplácané poistné plnenie o „zhodnotenie“ vozidla novými súčiastkami, po právnej stránke v poriadku. Súdy v takýchto prípadoch zvyčajne odkazujú na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 87/70 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971, v zmysle ktorého „ak sa vyjadruje škoda porovnávaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, tak aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nevyhnutnou na obnovenie pôvodného majetkového stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej, tak musí byť prihliadnuté na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované súčiastky boli nahradené súčiastkami novými).“

Z doteraz uvedených skutočností teda vyplýva záver, že poškodený v zásade nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá sa rovná sume, o ktorú bola použitá vec (automobil) zhodnotená. Teda vo väčšine prípadov súdy takýto nárok poškodenému nepriznajú.

V tejto súvislosti si Vás však dovoľujeme upozorniť na zmenu prevládajúceho právneho názoru, ku ktorému došlo v rozhodovacej praxi českých súdov, a to v dôsledku Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07. V tomto náleze sa uvádza nasledovné:   V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“        

Týmto Nálezom Ústavného súdu ČR tak došlo v českých podmienkach k prelomeniu zaužívanej rozhodovacej praxe v prospech poškodených. V slovenských podmienkach však právny názor prezentovaný v tomto náleze ešte v plnom rozsahu nepresadil.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

26.05.13

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

18

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje