Nesprávny úradný postup

Otázka:

Otazka:
Ktory sud moze rozhodovat v zmysle zakona 514 o zodpovednosti za skodu keď ju spôsobil vyšetrovateľ PZ

Okresny sud zamietol mooju zalobu o zodpovednosti za skodu nespravnym uradnym spotupom policajta, ktory podla mojho nazoru nevyhodnotil dokazy mnou uvadzane v trestnom podani podla najlepsieho svedomia a vedomie tak aby zacal vysetrovanie. Sud sa priklonil k nazoru odporcu:

Ďalej „odporca v druhom rade namietal tú skutočnosť,že civilný súd nie je oprávnený posúdiť, či vyšetrovateľ mal začať trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku. Súd v občianskoprávnom konaní by musel jako prejudicionálnu otázku či došlo vôbec k spáchaniu trestného činu, čo je neprípustné podľa § 135 ods. 1 O.sp."

Otazka znie potom pre koho plati zakon 514 a ktory sud ma o nom rozhodovat, ked v zakone je jasne uvedene, § 16 (1) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Namietal som, ze pred zacatim trestneho stihania nevyhodnotil dokazy podla ich pravdivostnej hodnoty ale podla jeho lubovole v prospech drazobnych mafii.

Zakon 514 presne nespecifikuje co je nespravny uradny postup u vysetrovatela policie, preto jeho vyklad treba chapat tak, ze o tychto veciach rozhoduje sud, teda sud je kompetentny rozhodnut ci vysetrovatel na konkretne podozrenie vyuzil svoju profesiu tak aby nedoslo k predpojatosti a vytvoreni skody jeho nespravnym postupom pri vyhodnoteni dokazov.

V konani som namietal, ze vysetrovatel nepostupoval podla zasad:
1) zásada oficiality
- orgány činné v trestnom konaní vykonávajú jednotlivé úkony TK zo svojej úradnej povinnosti (ex offo), ak zákon neustanovuje niečo iné
- t.j. - nemôžu nesplniť svoju povinnosť len preto, že sa domnievajú, že ich postup je neúčelný
– musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne pritom zachovávať občianske práva zaručené Ústavou;

Podla mojho nazoru vysetrovatel nespravne vyhodnotil moje trestne oznamenie v casti mojho zaruceneho prava nedotknutelnosti obydlia podla cl. 21 Usatvy SR "obydlie je nedotknutelne, nie je dovolene don vstupit bez suhlasu toho kto v nom byva" pravnou vetou "To ze sa oznamovatel nachadzal dlhodobo vo Svajciarsku je irelevantne"

Namietal som, ze pocas mojej dlhodobej nepritomnosti a nevedomosti bolo prevedene moje vlastnicke pravo k mojmu rodinnemo domu na tretiu osobu, pricom bez vtupu do mojho obydlia by nebolo mozne postupovat zakonne v zmysle Zakona a dobrovolnych drazbach.

2) zásada náležitého zistenia skutkového stavu
– orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie,
- súvisí s vyhľadávacou zásadou
3) vyhľadávacia zásada
- orgány činné v trestnom konaní sú povinné náležite zistiť skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie

Podla mojho nazoru vysetrovatel nespravne vyhodnotil moje trestne oznamenie v casti mojho podania, ze doslo k nezakonnej a neprimeranej dobrovolne drazbe ked pohladavku na ktoru nevzniklo zalozne pravo navrhovatel drazby v jednej osobe aj jediny ucastnik drazby ako aj vydrazitel odkupil od mojho veritela za 250 ticis a dom dalej predal za 15 milionov, pricom zneuzil institut prednostneho zalozneho veritela tym, ze nevyplatil na dom viaznuce bremene a ja som stratil aj dom a ostali mi dalsie zavazky na dom viaznuce, teda som bol nelegelne odsudeny na dozivotnu chudobu - bezdomovecstvo.

Namietal som, ze doslo k machinacii pri drazbe a neumerneho obohatenia na moj ukor, ktoru cast vysterovatel vobec nevyhodnotil.

4)zásada voľného hodnotenia dôkazov
- orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán;
- ide o hodnotenie dôkazov je zložitá myšlienková činnosť orgánov činných v trestnom konaní, založená na logickom úsudku,
- pri hodnotení dôkazov sa uplatňujú rôzne metódy ako napr. analytické a syntetické metódy, indukcia a dedukcia,...

Podla mojho nazoru vysetrovatel postupoval neprofesionalne, nakolko sposob vykonania dobrovolenj drazby bol nezakonny aj z toho dovodu, ze v Navrhu na vykonanie drazby bol uvedeny pravny dovod pohladavky uver mojej manzelky, ktory ovsem na navrhovatela drazby nebol postupeny. Na strane druhej v zmluve na vykonanie drazby co je doklad mne nepristupny bol uvedeny uver v poradi prvom na liste vlastnictva aby bol dovod na uplatnenie institutu prednostneho zalozneho verietal, pricom tato pohladavka sa nenahcadzala v dzbe navrhovatela drazby v case vykonania drazby ale bola postupenia na spolocnost s rucenym obmedzenym.

Namietal som, ze doslo k podvodu a vysetrovatel mal zacat trestne stihanie bez obvinenia konkretnych osob aby sa objsnil skutkovy stav veci, ci nedoslo len k zneuzitou zakona o dobrovolnych drazbach aby v mojej nepritomnosti a nevedomosti bol moj rodinny dom "ukradnuty" a ja som ostal najdalej dlznikom. Vysetrovatel to vyhodnotil vetou " To, ze navrhovatel uviedol v Navhru na vykonanie drazby cislo uveru, ktory na neho nebol postupeny, nezaklada neplatnost drazby, nakolko uz v zmluve o vykonani drazby uzatvorenej medzi navrhovatelom a drazobnikom uz uviedl spravne cislo uveru".

Ja som predlozil dokaz, ze pohladvka v case vykonania priklepu na dobrovolnej casti nevlastnil navrhovatel osobne ako fyzicka osoba pod svojim menom ale jeho spolocnosti s rucenym obmedzenym, ktora nebola uvedena ako zalozeny veritel. Fyzicka osoba s konkretnym menom takto nebola zaloznym veritelom co bolo podmienkou pre zacatie vykonu dobrovolnej drazby.

5)Nesprávny úradný postup podla zakona 514
- Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, tomu, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
- Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
· porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
· nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
· zbytočné prieťahy v konaní alebo
· iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
- Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru, 3)
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
- § 16 (1) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Prosim o Vas nazor za akych podmienok mozno chapat nespravny urady postup vysetrovatela ked zakoon 514 presne nespecifikuje co je nespravny uradny postup u vysetrovatela policie.

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci zaujímame nasledujúce stanovisko:

V zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“.

Citované ustanovenie Ústavy SR zakladá právo osoby voči štátu na náhradu škody, ktorá tejto osobe bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci. Toto právo je potom konkrétne upravené v ustanoveniach zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“). Podľa tohto zákona štát zodpovedá aj za škodu, ktorá bola osobe spôsobená nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu má objektívny charakter, a teda sa jej štát nemôže zbaviť.

Čo sa rozumie nesprávnym úradným postupom Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci definuje vo svojom ustanovení § 9 ods. 1 veta druhá, a to tak, že „za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb“. Táto definícia však neposkytuje úplný obraz o tom, čo pojem nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci zahŕňa. V tejto súvislosti doplňujúci výklad tohto pojmu podáva ustálená judikatúra vyšších súdov, v zmysle ktorej:

„Zákon č. 58/1969 Zb. (pozn. redakcie: predchodca zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) nedefinuje "nesprávny úradný postup", z obsahu tohto pojmu ale vyplýva, že podľa konkrétnych okolností toho – ktorého prípadu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomocí určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Pretože úradný postup nie je spravidla možné v právnom predpise upraviť do najmenších podrobností, treba správnosť úradného postupu posudzovať i z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu úradnému postupu môže dôjsť nielen pri úkonoch v rámci činnosti, pri ktorej štátny orgán nerozhoduje, ale tiež v rámci jeho rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia v dôsledku porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je vykonaná v stanovenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci „bez zbytočných prieťahov“ (čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.01.2011 vydaný pod sp. zn. 3Cdo 71/2009)

Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR potom vyplýva záver, že nesprávnym úradným postupom je každé konanie orgánu verejnej moci, ktorým došlo k porušeniu pravidiel, ktoré zákon stanovuje pre činnosť týchto orgánov. Zároveň z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že charakter týchto protiprávnych konaní je pomerne široký a závisí od konkrétnych okolností toho – ktorého prípadu. Posúdenie otázky, či určité konanie orgánu verejnej moci je v danom prípade nesprávnym úradným postupom však už je ponechané na zváženie konkrétneho súdu, ktorý o nároku poškodeného na náhradu škody bude rozhodovať.

Samotné začatie konania o nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci je však podmienené splnením podmienok stanovených v Zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to predovšetkým podaním žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na príslušnom orgáne (vo Vašom prípade na Ministerstvo vnútra SR, resp. na Generálnu prokuratúru SR) a ďalej tým, že tento orgán nárok v celom rozsahu neuspokojí. V takomto prípade má poškodený právo domáhať sa tohto svojho nároku súdnou cestou. V rámci súdneho konania však poškodený, aby bol úspešný, musí preukázať nasledujúce skutočnosti:

  1. existenciu nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci;

  2. vznik škody;

  3. príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci a vznikom škody.

Pokiaľ sa jedná o to, ktorý súd je príslušný na rozhodnutie v takomto prípade, tak pri riešení tejto otázky je potrebné vychádzať z ustanovenia § 25 ods. 1 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, podľa ktorého „ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone osobitným predpisom“. V poznámke pod čiarou zákon v tomto ustanovení odkazuje na Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je občianskoprávnym nárokom poškodeného voči škodcovi, a teda na konanie o tomto nároku je príslušný všeobecný súd v občianskom súdnom konaní podľa tretej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

Z hľadiska funkčnej príslušnosti bude na konanie o tomto nároku v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku príslušný okresný súd ako súd prvého stupňa. Pre určenie miestnej príslušnosti aj v tomto prípade platia všeobecné pravidlá uvedené v ustanovení § 84 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, teda na konanie je príslušný všeobecný súd odporcu (štátu), pričom podľa ustanovenia § 85 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku „všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá uplatnené právo“. Inými slovami na konanie o tomto nároku je príslušný okresný súd, v územnom obvode ktorého došlo k nesprávnemu úradnému postupu orgánu verejnej moci.

Ako už bolo uvedené, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci je jednou zo súčastí práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ustanovenia čl. 46 Ústavy SR. V tejto súvislosti však poukazujeme na skutočnosť, že právo na súdnu a inú právnu ochranu nie je možné stotožňovať s právom na úspech v súdnom konaní, resp. v konaní pred iným orgánom verejnej moci, pričom ani Ústava SR a ani žiadny iný právny predpis takéto právo účastníkovi súdneho alebo iného konania negarantuje (vrátane konania trestného). Právo na súdnu a inú právnu ochranu inými slovami znamená právo osoby domáhať sa, zákonom stanoveným spôsobom a za zákonom stanovených podmienok, aby orgán verejnej moci poskytol autoritatívnu ochranu jeho právu alebo chránenému záujmu, ktorý bol porušený alebo ohrozený.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

09.07.11

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

5

2

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje