Dovolanie v trestnom konaní

Otázka:

Otázka: Aké oprávne prostriedky má poškodený ak je nespokojný s konečným rozhodnutím súdu v trestnom konaní, nielen čo sa týka náhradu škody, ale aj o vine a treste obžalovaných. Pomôže sťažnosť na Ústavný súd z dôvodov nespravodlivého rozsudku?

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením 2 To 138/10 zo dňa 07.06.11 zamietol moje odvolanie ako poškodeného, odvolanie prokurátora a odvolanie obvineného s tým, že v poučení uviedol, že odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné.
Toto viedlo k správoplatneniu Rozsudku Okresného súdu v Lučenci 2T247/2008-1111 z 23.11.2010, ktorým boli oslobodení dvaja obžalovaní M.Čab. a I.Šva. z trestného činu neoprávnenho užívania cudzej veci a sprenevery. Súd odsúdil len jedného z nich a to M.Čab. z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia /dvaja spoločníci obaja konatelia spol.s.r.o. ale odsúdený len jeden – prvá konšpirácia/ pričom odsúdeného M.Čab. nezaviazal zaplatením škody 4,4 mil. Sk, ktorá bola vyjadrená a potvrdená už v občianskom konaní rozsudkom Okresného súdu v Lučenci 8C7/98 zo dňa 10.10.1998./druhá konšpirácia/

1) Čo sa týka škody: Takto som sa dostal na začiatok stavu ako spred 13 rokov, kedy som 7.1.1998 podal Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia za používanie tlačiarenského stroja bez právneho dôvodu od 24.12.1993. Vtedy Okresný súd v Lučenci právoplatným rozsudkom zaviazal firmu LC print Lučenec, spol.s.r.o. v ktorej boli majitelia aj konatelia obaja obžalovaný M.Čab. a I.Švag., aby mi do 3 dní vyplatili 4,4 milióna Sk, čo neurobili do dnešného dňa a firmu vytunelovali aj napriek uzneseniu súdu 3C7/98 zo dňa 13.10.1998 o predbežnom opatrení, ktorým im súd zakázal nakladať s majetkom.
Obžalovaní v rozpore s trestným zákonom firmu vytunelovali, súd jedného odsúdil za marenie výkonu úradného rozhodnutia, ale i napriek jasnej a súdom preukázateľnej škode nezaviazal odsúdeného k náhrade škody /druhá konšpirácia/ ale odkázal mňa ako poškodeného opätovne na občiansko právne konanie. V praxi sa môže stať, že v občianskom konaní budem síce úspešný ale kedže dostal len podmienečný trest s odkladom na jeden rok, proces sa do jedného roku právoplatne neukončí a on opätovne môže zmariť výkon rozhodnutia a nezaplatí mi uvedenú škodu aj z dôvodov, že dovtedy predá svoj majetok alebo ho inak zašantročí.
Tým, že súd odsúdeného nezaviazal k náhrade škody tak mňa poškodeného odsúdil na nekonečné a doživotné vymáhanie škody, ktoré sa s plynutím času premlčiava.
Toto je opis skutkového stavu veci, čo sa týka náhrady škody a práva poškodeného nespravodlivým rozsudkom 2T247/2008-1111 z 23.11.2010.

2) Čo sa týka otázky viny a neviny: obžalovaných za trestné činy neoprávneného používania cudzej veci a sprenevery.
V riadom konaní za mojej prítomnosti ich na hlavnom pojednávaní Okresný súd v Lučenci v prvom rozsudku 2 T 247/2008 zo dňa 9.2.2010 odsúdil aj za neoprávnené používanie cudzej veci, sprenevery a jedného páchateľa aj z marenia výkonu úradného rozhodnutia. Ja som sa odvolal len voči škode ako poškodený, nakoľko súd mal v odsudzujúcom rozsudku odsúdených zaviazať aj k náhrade škody. (druhá konšpirácia)

Odvolanie pred Krajským súdom v Banskej Bystrici vedené pod č.k. 2 To 138/10 zo dňa 17. júna 2010 malo podivný priebeh. Riadne som sa dostavil na pojednávanie, súd v mojej prítomnosti pojednávanie odročil z dôvodov nedostavenia sa jedného odsúdeného. Po mojom odchode vydal rozsudok v ktorom zmenil verejné pojednávanie na neverejné, uznal klamlivé tvrdenia obhajoby obžalovaných, teda pokračoval v pojednávaní v mojej neprítomnosti aby som nemohol reagovať na klamstvá obhajoby a vydal rozsudok, ktorým zrušil rozsudok Okresného súdu v Lučenci a vrátil mu vec na opätovné prejednanie. /tretia konšpirácia/
Mojú neprítomnosť potreboval hlavne preto, aby v odôvodnení mohol poukázať na tvrdenie obhajoby obžalovaných, ktorí sa odvolávali na skutočnosť, že:
a) môj stroj používali za súhlasu pracovníka Slovenskej poisťovne a teda sa nenaplnila subjektívna stránka trestného činu neoprávneneho užívania cudzej veci a sprenevery. Nemohol som teda reagovať na skutočnosť, že pracovníci Slovenskej poisťovne, kde som mal síce úver, nemohli jednať o mojom majetku a v mojom mene keď v inom konaní súd povrdil rozudkom 8C156/96 zo dňa 17. júna 1997, ktorým rozhodol, že odporca je povinný mi vydať tlačiarnský stroj nakoľko som preukázal, že som jediným a výlučným vlastníkom tohoto stroja.
b) Ďalej súd uviedol, že obhajoba druhého obžalovaného I.Šva. poukázala, že nemohli uzatvoriť riadnu zmluvu o tichom spoločenstve pre moju “nezastihnuteľnosť” (absolútne účelové a ničím nepodložené klamstvo) a preto nie je pravdou, že stroj užívali neoprávnene. Poukázali tiež na zápis zo dňa 17.1.1994 z ktorého vyplynulo, že dostali súdhlas od pracovníkov Slovenskej poisťovne používať uvedený tlačiarenský stroj, nakoľko som nesplácal pravidelne úver. O tomto bola spísaná riadna zmluva a preto chýba subjektívna stránka neoprávneného užívania cudzej veci a sprenevery (absolútne klamstvo lebo žiadna zmluva nebola uzatvorená a riadne podpísaná, bol len návrh). Ďalej súd uviedol, že “pán Molnár ak by mal záujem o predmetný stroj, mohol si ho hocikedy zobrať. (ďalši klamstvo, nakoľko súd povrdil rozudkom 8C156/96 zo dňa 17. júna 1997, že, citát “„V tomto konaní odmietol odporca stroj vydať tvrdiac, že navrhovateľ nie je vlastníkom stroja.“..... ). Ďalej súd uviedol svedectvo pána Kunáka, ktorý tvrdil, že som sa vyhýbal zaplateniu za tlačiarenský stroj. ( týmto chcel súd potvrdiť mojú nezastihnuteľnosť, ovšem táto skutočnosť sa udiala o 5 rokov neskoršie)

Proti tomuto spôsobu pojednávania, v mojej neprítomnosti, i keď som sa riadne dostavil na pojednávanie, som podal sťažnosť na Ministrstvo spravodlivosti ako aj protest u generálneho prokurátora, nakoľko v konaní na hlavnom pojednávani odvolacieho súdu v Banskej Bystrici mi bolo zabránené lstivými metódami /súd odročil konanie keď som bol prítomný a po mojom odchode konal v mojej neprítomnosti/ zaistenie dokazovania, správnosť a úplnosť preukázania subjektívnej stránky trestného činu, pre ktorú ich súd oslobodil, i keď ako poškodený mám na to legitímne právo, viď výrok najvyššieho súdu o zisteniach merita sporu “Toto zistenie je výsledkom legálneho dokazovania a jeho logického hodnotenia vykonaného v rámci riadneho procesu, pričom k tomu slúži najmä aktivita strán na hlavnom pojednávaní, resp. aj v konaní o riadnom opravnom prostriedku, teda o odvolaní.
Ministerstvo spravodlivosti na moju sťažnosť odpovedalo v tom zmysle, že nemôže konať pokiaľ nebude konanie právoplatne ukončené. Generálna prokuratúra odpovedala v tom zymsle, že súd môže zmeniť verejné pojednávanie na neverejné.

V ďalších konaniach pred Okresným súdom v Lučenci páchatelia využívali vzdialenosť Bratislava – Lučenec a dovtedy odročovali konania, až som sa nemohol dostaviť z dôvodov iného konania v Bratislave v tom istom čase a vtedy súd rozhodol v mojej neprítomnosti a uznal klamstvá a výhovorky obžalovaných.

V mojom ospravedlnení z neúčasti na pojednávaní som požiadal písomne súd o doplnenie dokazovania zo dňa 11.11.2010 v ktorom som o.i. uviedol, že práve zápis z 17.1.1994 preukazuje zlý úmysel a teda aj subjektívnu stránku trestného činu, nakoľko od samého počiatku organizovaná skupina zosnovala plán ako ma pozbaviť vlastníctva k uvedenému tlačiarenskému stroju za moju politickú angažovanosť, nakoľko ako predseda politckej strany HSP Hnutie za slobodu prejavu som používal tlačiare%n na tlač týždenníka NOTES občanov a dvojtýždenníka Verejná mienka.

Preukázanie subjektívnej stránky – zlého úmyslu:

Citát z návrhu na doplnenie dokazovania:
Jediná pravda je taká, že práve svedok JUDr. Ján Slovák už pri vypracovaní zmluvy o budúcej zmluve vedel úmysel obžalovaných predstierať okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom vecí.
a) prečítaním časti textu z trestného oznámenia zo dňa 3.9.1997 čl. VI. ods. 3. "Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zaniká vtedy, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu v lehote určenej v bode 1 tohoto článku"

„Formulácia zmluvy nasvedčuje, že JUDr Ján Slovák už vopred kalkuloval, že žiadna ďalšia zmluva sa už neuzatvorí a stroj podvodným spôsobom získa pre svojich spoločníkov, čím ma uviedol do omylu a svojím spoločníkom vedome napomáhal k trestnému činu podvodu. JUDr. Slovák svoj zámer formuloval v zmluve v článku VI. ods. 3. "Záväzok uzavrieť budúcu zmluvu alebo doplniť chýbajúci obsah zaniká vtedy, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu v lehote určenej v bode 1 tohoto článku", ktorý stanovil uzavrieť Zmluvu o tichom spoločenstve do 30 dní od podpísania tejto zmluvy teda do 15.1.1994. Pričom oprávnená strana bola LC print Lučenec a zaviazaná strana som bol ja. Tak sa aj stalo, že ma nevyzvali k uzatvoreniu určitej zmluvy a vyše 3 roky používali stroj bez právneho dôvodu, pričom zisk z výkonu stroja, a to najmenej vo výške 60.000,- Sk mesačne použili pre vlastnú potrebu.“

prečítanie časti textu z trestného oznámenia zo dňa 3.9.1997 „Podvodný úmysel pozbaviť ma vlastníckeho práva dokazuje aj skutočnosť, že ešte pred termínom 15.1.1994, a to 2.1.1994 predložili Slovenskej poisťovni fingovanú Zmluvu o nájme medzi LC print Lučenec a Slovenskou poisťovňou na uvedený tlačiarenský stroj“.

„Podvodný úmysel pozbaviť ma vlastníckeho práva dokazuje aj skutočnosť, že ešte pred termínom 15.1.1994, a to 2.1.1994 predložili Slovenskej poisťovni fingovanú Zmluvu o nájme medzi LC print Lučenec a Slovenskou poisťovňou na uvedený tlačiarenský stroj, ktorú Slovenská poisťovňa nepodpísala a ktorá mala uviesť Slovenskú poisťovňu do omylu a umožniť páchateľom naďalej bezplatne užívať tlačiarenský stroj. /S týmto dokumentom sa bránili aj na súde pri mojom vymáhaní stroja./. Teda, pred ukončením 30-dňovej lehoty, do ktorej ma mali vyzvať k uzatvoreniu riadnej zmluvy, už jednali s treťou osobou, čím sa preukázalo, že obsah zmluvy o budúcej zmluve mal podvodný zámer. Keď im tento zámer nevyšiel, začali rokovať bez môjho vedomia so Slovenskou poisťovňou o protiprávnom odňatí môjho vlastníckeho práva na tlačiarenský stroj, o čom svedčí zápis z porady zo dňa 17.1.1994.“
….
Zápis zo 17.1.1994 je dôkazom rozsiahlej nezákonnosti a súd nemôže na tento zápis prihliadať ako na dôkaz v prospech obžalovaných ale mal by ho prijať ako dôkaz nezákonného konania a porušenia bankového tajomstva (Zákon 483/2001 o bankách § 91 (1) Predmetom bankového tajomstva sú všetky informácie a doklady a o záležitostiach, týkajúcich sa klienta banky)
Ďalším obsahom zmluvy bol neprimeraný a neoprávnený zásah do vlastníckych práv Jána Molnára. Vlastníctvo je chránené Ústavou (čl.20) ako aj medzinárodným Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl.1 Dodatkového protokolu). Podstatou ochrany je pravidlo, že bez rozhodnutia súdu nemôže byť nikomu odňaté právo na majetku. Konštantná judikatúra súdu v Štrasburgu jasne hovorí, že „Prechod vlastníckych práv v neprítomnosti a bez vedomosti pôvodného vlastníka je svojvoľné konanie a nikdy ho nemožno považovať za zákonné“.

Koniec citátu.

Mám podozrenie, že na Slovensku funguje “TAJNÝ DOHĽAD NAD OBČANMI” ktorého princípom je “zakonšpirovanie” nielen príčiny a následku príčiny ale aj samotné domáhanie sa spravodlivej nápravy. Konšpiráciu súdnych pojednávaní vidím v tom, že sa vytvárajú umelé prieťahy v konaní dovtedy, pokiaľ sa poškodený, v tomto prípade ja, ako “Persona non grata” nemôže osobne zúčastniť pojednávania aby sa potom v jeho neprítomnosti mohli presadiť klamstvá smerujúce k tomu, aby boli páchatelia oslobodení a poškodenému odňaté jeho práva. To je môj prípad.
Dokumentácia na www.koloseo.info/sudy/2T247

Záverečná otázka:
Bolo postupom súdu porušené moje základne ľudské právo v zmysle Dohovoru Článok 6 odsek 1 „Právo na spravodlivé súdne konanie“, čo mi zaručuje súdne konanie, ktoré musí poskytovať určité garancie procesnej povahy – vyhodnotenie dôkazov. Môžem podať v tomto smere sťažnosť na Ústavný súd?




Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom ďalšieho postupu poškodeného v trestnom konaní, ak tento nie je spokojný s rozhodnutím súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť zaujímame nasledujúce stanovisko:

V úvode chceme poukázať na skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy je trestné konanie v Slovenskej republike postavené na zásade nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí. Aplikácia tejto zásady inými slovami znamená, že rozhodnutie súdu, proti ktorému už zákon nepripúšťa podanie riadneho opravného prostriedku (odvolanie), resp. proti ktorému oprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote odvolanie nepodá, nadobudne právoplatnosť a v zásade už ho nemožno legálnym spôsobom zmeniť. Uvedená zásada má za cieľ zabezpečenie právnej istoty všetkých osôb zúčastnených na trestnom konaní.

Uvedená zásada nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí je však čiastočne prelomená existenciou inštitútu tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov. Tieto mimoriadne opravné prostriedky môže oprávnená osoba podať výlučne voči právoplatným rozhodnutiam súdov a orgánov činných v trestnom konaní.

Vo Vašom prípade, keďže vo veci už bolo vydané rozhodnutie súdu, prichádzajú do úvahy iba nasledujúce dovolanie (ustanovenie § 368 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov). Obnova konania ako ďalší mimoriadny opravný prostriedok vo Vašom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) návrh na povolenie obnovy konania nemôže podať poškodený.

Čo sa týka dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, tak jeho účelom je náprava hmotnoprávnych a procesnoprávnych nedostatkov právoplatných rozhodnutí vydaných súdom v trestnom konaní alebo konania, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia predchádzalo.

V zmysle ustanovenia § 369 Trestného poriadku dovolanie môžu podať iba nasledujúce osoby:

-          minister spravodlivosti;

-          generálny prokurátor;

-          obvinený vo svoj prospech.

Minister spravodlivosti však môže dovolanie podať iba na podnet niektorej zo strany trestného konania (za stranu trestného konania sa považuje aj poškodený, teda aj poškodený môže dať ministrovi spravodlivosti podnet na podanie dovolania v jeho právnej veci). Inými slovami, poškodený ako strana trestného konania nemôže sám podať dovolanie, ale môže dať podnet ministrovi spravodlivosti, aby on dovolanie podal.

Po doručení podnetu na podanie dovolania minister spravodlivosti tento podnet posúdi, či v danej trestnej veci existuje aspoň jeden z dôvodov dovolania podľa ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku. V prípade, ak takýto dovolací dôvod bude v danej trestnej veci existovať, tak minister spravodlivosti je povinný dovolanie v zmysle podnetu podať.

Dovolanie možno podať len proti výroku dotknutého rozhodnutia, pričom dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Pokiaľ sa jedná o samotné dôvody na podanie dovolania, tak v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 Trestného poriadku „dovolanie možno podať, ak:

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd;

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení;

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu;

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky;

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania;

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje;

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom;

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa;

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací sú nemôže skúmať a meniť;

j) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody;

k) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3;

l) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.“

Už v samotnom podnete na podanie dovolania adresovanému ministrovi spravodlivosti je potrebné uviesť niektorý alebo niektoré z hore uvedených dôvodov dovolania a mal by obsahovať aj odôvodnenie, aby bolo zrejmé v akej časti sa má rozhodnutie dovolaním napadnúť a aké chyby sa majú rozhodnutiu vytknúť.

Vo Vami uvádzanom prípade by podľa nášho názoru prichádzal do úvahy dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. g) a i) Trestného poriadku. Na tomto mieste však považujeme za potrebné Vás upozorniť, že v prípade, ak by ste podanie dovolania odôvodňovali dôvodom podľa písm. i), tak dovolací súd už nemôže meniť skutkový stav, ktorý už ustálil súd prvého stupňa, resp. odvolací súd a môže vychádzať len z takto ustáleného skutkového stavu.

V zmysle ustanovenia § 370 Trestného poriadku však zákon stanovuje lehotu na podanie odvolania, a to nasledujúcim spôsobom:

- ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného (čo bude zrejme Váš prípad), tak je potrebné ho podať do 3 mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu;

-  ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, tak je potrebné ho podať do 3 rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Pre ministra spravodlivosti lehota začína plynúť odo dňa doručenia rozhodnutia poslednému účastníkovi trestného konania.

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni. O podanom dovolaní však rozhoduje Najvyšší súd SR v trojčlennom senáte zloženom z predsedu senátu a dvoch sudcov. Predseda senátu dovolacieho súdu dovolanie a spisový materiál predbežne preskúma po formálnej stránke (či ho podala oprávnená osoba a či má všetky zákonom predpísané náležitosti) a ak obsahuje nejaké odstrániteľné chyby, tak vyzve dovolateľa na ich odstránenie.

V prípade, ak dovolanie bolo podané oneskorene, neoprávnenou osobou alebo nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, tak dovolací súd ho na neverejnom zasadnutí odmietne. Ak dovolací súd nezistí niektorý z týchto formálnych nedostatkov dovolania, tak sa vo veci nariadi verejné zasadnutie, na ktorom dovolací súd môže rozhodnúť jedným z nasledujúcich spôsobov:

  1. ak zistí  existenciu v dovolaní uvedeného dovolacieho dôvodu, tak rozsudkom vysloví porušenie zákona, zruší napadnuté rozhodnutie (prípadne aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa) a spravidla prikáže odvolaciemu súdu, resp. súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol;
  2. ak zistí, že dôvody dovolania nie sú preukázané, tak dovolanie zamietne.

Dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené (inými dôvodmi, než v dovolaní uvedenými sa nemôže zaoberať). Proti rozhodnutiu dovolacieho súdu už opravný prostriedok nie je prípustný.

Čo sa týka podania ústavnej sťažnosti pre porušenie práva na spravodlivý proces vo Vašej právnej veci, tak tejto otázke zaujímame nasledujúce stanovisko:

V zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 Ústavy SR „ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd“.

Konanie pred Ústavným súdom SR je upravené v ustanovení § 18 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o organizácii Ústavného súdu SR“).

V tejto súvislosti poukazujeme na právny záver Ústavného súdu SR uvedený v jeho uznesení zo dňa 17.04.2002, sp. zn. II. ÚS 60/02, v zmysle ktorého  „v konaní o individuálnej ochrane základných práv a slobôd  podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže vysloviť porušenie základných práv a slobôd bez vzťahu ku konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe“. Z uvedeného vyplýva, že Ústavný súd SR rozhoduje len o konkrétnom porušení základných práv a slobôd dotknutej fyzickej alebo právnickej osoby a len vo vzťahu ku tejto fyzickej alebo právnickej osobe. 

Taktiež v zmysle ustanovenia § 20 ods. 2 Zákona o organizácii Ústavného súdu SR sťažovateľ musí byť v konaní pred Ústavným súdom SR povinne zastúpený advokátom, a to už pri podaní samotnej ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Vám teda odporúčame, aby ste sa s Vašou právnou vecou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celú záležitosť komplexne posúdi, a to najmä z hľadiska, či sú v tomto prípade dané dôvody na podanie ústavnej sťažnosti pre porušenie základného práva na spravodlivý proces a aký je prípadný predpoklad úspechu ústavnej sťažnosti v tejto právnej veci.

Na záver ešte uvádzame, že konečné rozhodnutie o porušení základných práv a slobôd patrí do výlučnej kompetencie Ústavného súdu SR, pričom rozhodnutie Ústavného súdu SR nie je možné vopred prejudikovať, a to ani na základe informácií, ktoré ste nám vo Vašej veci poskytli.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

28.07.11

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

12

1

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje