Zodpovednosť zamestnanca za zverený laptop

Otázka:

Zaujimalo by ma, ci mi nadriadeny moze nariadit bravat svoj sluzobny laptop po praci domov. Upozornil som ho, na rizikovu trasu domov. Za laptop pritom nesiem hmotnu zodpovednost ja. Jedna sa o laptop s bankovymi informaciami, pri ktoreho strate hrozi odnatie bankovej licencie. Dakujem!

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom možnosti zamestnávateľa nariadiť zamestnancovi brávať služobný laptop do bydliska zamestnanca zaujímame nasledujúce stanovisko:

Z platného právneho poriadku vo všeobecnosti vyplýva, že zamestnanec je povinný plniť pokyny zamestnávateľa, ak sú vydané v súlade s platnými právnymi predpismi. V zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) „zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykonať prácu alebo splniť pokyn, ktorý:

a)      je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo s dobrými mravmi,

b)      bezprostredne a vážne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb.“

Ďalej podľa ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „odo dňa, kedy vznikol pracovný pomer, zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu“. Z citovaného ustanovenia vyplýva záver, že mimo pracovného času nie je zamestnanec viazaný pokynmi zamestnávateľa, z čoho ďalej vyplýva, že zamestnávateľ síce môže takýto pokyn vydať, ale zamestnanec nie je povinný ho splniť, nakoľko podľa platných právnych predpisov sa už ani cesta zo zamestnania do bydliska zamestnanca nepovažuje za plnenie pracovných úloh.

Na tomto mieste však uvádzame, že prezentované závery platia iba v prípade štandardného pracovného pomeru založeného v súlade so všeobecnými ustanoveniami Zákonníka práce. Zákonník práce však umožňuje účastníkom pracovného pomeru odchýliť sa od týchto všeobecných ustanovení a upraviť vzájomný pracovnoprávny vzťah aj inak. Z uvedeného dôvodu sa pre komplexné posúdenie tejto záležitosti vyžaduje aj právne posúdenie ďalších konkrétnych dojednaní medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktoré nám však nie sú známe (napr. otázka práce nadčas, prípadná domácka práca a i.).

V tejto súvislosti ešte považujeme za potrebné poukázať na otázku hmotnej zodpovednosti za predmetný laptop. V zmysle ustanovenia § 182 ods. 1 Zákonníka práce sa na laptop hmotná zodpovednosť nevzťahuje, nakoľko „ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok“. Inými slovami, nakoľko laptop nie je hotovosťou, ceninou, tovarom, materiálom a ani inou hodnotou určenou na obeh alebo obrat, nevzťahuje sa na neho hmotná zodpovednosť zamestnanca založená dohodou o hmotnej zodpovednosti. Ak je predmet, ktorý nie je určený na obeh alebo obrat (napr. laptop) predmetom dohody o hmotnej zodpovednosti, tak táto dohoda je minimálne ohľadom tohto predmetu neplatná.

Na druhej strane však podľa ustanovenia § 185 ods. 1 Zákonníka práce „zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia“. Táto zodpovednosť je založená priamo na základe citovaného zákonného ustanovenia, ale iba za podmienky, že predmet bol zamestnancovi zverený na základe písomného potvrdenia. V tomto prípade ide o osobitnú formu objektívnej zodpovednosti zamestnanca, pri ktorej sa zavinenie zamestnanca predpokladá, aby sa zamestnanec tejto zodpovednosti zbavil, tak musí preukázať, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Zdôrazňujeme, že táto osobitná zodpovednosť zamestnanca sa vzťahuje len na stratu zvereného predmetu, nie na jeho poškodenie alebo zničenie a je založená výlučne v prípade, ak ku zvereniu predmetu došlo na základe písomného potvrdenia (absencia písomného potvrdenia sa nedá nahradiť iným dôkazným prostriedkom). V prípade, ak sú naplnené predpoklady tejto osobitnej zodpovednosti, je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi celu vzniknutú škodu.

Ak však predpoklady osobitnej zodpovednosti zamestnanca nebudú naplnené, zamestnanec síce tiež zodpovedá za škodu spôsobenú zamestnávateľovi (ak ju spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním), ale iba podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, a to v rozsahu maximálne štvornásobku priemernej mesačnej mzdy tohto zamestnanca.   

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk  

13.03.11

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje