Ústne dojednaná zmluva o pôžičke medzi FO a PO podľa § 657 Občianskeho zákonníka, čiastočné splnenie záväzku dlžníkom, a možnosť vymáhania zvyšnej (nesplatenej) časti pôžičky

Otázka:

Firme - s.r.o. som zaslal zo svojho sukromného účtu z titulu požičky sumu na kupu auta. Nebola uzatvorená pisomná zmluva. Po niekolkých mesiacoch mi konatel s.r.o. vrátil menšiu čast penazi zo svojho sukromného učtu. Po určitom čase som ho písomne vyzval na vrátenie zvyšku pôžičky. Doteraz písomne nereagoval, ale verbálne deklaroval, že zostatok penazí vracat nebude. Medzičasom v s.r.o. podal návrh na zmenu na OR, predpokladám, že chce dat s.r.o. do likvidácie. Súčasne začal inzerovat predaj auta. Vo svojom účtovníctve neeviduje dlžnú sumu ako požičku.
Po uplynutí doby, ktorú som mu stanovil na vrátenie pôžičky, môžem podat uspešný návrh na vydanie platobného rozkazu? Sú uvedené doklady dostatočné, alebo ako mám postupovat.
Dakujem

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom vrátenia peňažnej pôžičky dojednanej v ústnej forme uvádzame nasledujúce stanovisko:

1.      Zmluva o pôžičke predstavuje typ zmluvy, ktorá je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale taktiež aj podnikatelia. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“) neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi dvoma podnikateľmi sa táto zmluva uzatvára podľa OZ.

2.      Podľa § 657 OZ: „Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.“

3.      Podľa právnej vedy: „Predovšetkým kvôli reálnej povahe zmluvy o pôžičke dodnes pretrváva jej neformálnosť a závisí od vôle strán, či si zvolia písomnú formu, prípadne či spíšu len dôkaz o jej existencii- dlžný úpis". (Fabianová. In Števček a kol. Občiansky zákonník I. § 1-450. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2015 str. 2280).

4.      Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, avšak nato aby ste peniaze mohli vymáhať súdnou cestou potrebujete preukázať, že ste nemenovanej obchodnej spoločnosti (ďalej len „spoločnosť“) peniaze požičali. OZ pri uzatváraní zmluvy o pôžičke nepredpisuje písomnú formu, čo inými slovami znamená, že aj Vami uvádzaná ústna dohoda založila medzi Vami a  spoločnosťou platný záväzkový vzťah. Na základe tohto záväzkového vzťahu vzniká spoločnosti povinnosť vrátiť Vám peniaze, ktoré ste jej požičali (po uplynutí doby, na ktorú ste jej ich požičali).

5.      V prípade, ak Vám spoločnosť nechce dobrovoľne vrátiť požičané peniaze, tak Vám neostáva nič iné, len podať žalobu o zaplatenie pohľadávky na príslušnom súde  podľa § 265 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), príp. návrh na vydanie platobného rozkazu podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (prostredníctvom advokáta) a súdnou cestou sa domáhať vrátenia požičaných peňazí.

6.      Podľa § 265 CSP: „Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží, aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor.“

7.      V rámci súdneho konania však Vy, ako žalobca, budete musieť znášať dôkazné bremeno a preukázať skutočnosť, že ste spoločnosti peniaze skutočne požičali a že Vám spoločnosť požičané peniaze nevrátila v dohodnutej dobe.

8.      Ako však vyplýva z Vašej otázky, nedisponujete žiadnou písomnou zmluvou a ani iným listinným dôkazom, ktorý by hore uvedené skutočnosti preukazoval. Týmto je Vaše postavenie v prípadnom spore veľmi sťažené. Skutočnosti uvedené v predchádzajúcom odseku tak bude potrebné v prípadnom súdnom konaní preukázať inými dôkaznými prostriedkami.

9.      Ako iné dôkazné prostriedky prichádzajú vo Vašom prípade do úvahy najmä svedecké výpovede. Svedkami by mali byť predovšetkým osoby, ktoré vedia potvrdiť výšku pôžičky a skutočnosť, že ste peňažné prostriedky spoločnosti skutočne odovzdali. Ako svedkovia sú najvhodnejšie osoby, ktoré boli osobne prítomné pri odovzdávaní peňazí, pričom najideálnejšie by za daných okolností bolo zabezpečenie písomného prehlásenia svedkov o uvedených skutočnostiach.

10.  Ako ďalšie podporné dôkazy môžu slúžiť napr. výpisy z bankových účtov, výzvy, ktorými ste konateľa spoločnosti vyzývali na vrátenie požičaných peňazí, príp. e-maily alebo textové správy, ktorými Vás spoločnosť žiadala o poskytnutie pôžičky;

11.  Len na doplnenie uvádzame, že podľa § 558 OZ: „Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.“ Aj napriek tomu, že vám konateľ spoločnosti, tak ako to uvádzate vo svojej otázke, vrátil menšiu časť peňazí zo svojho súkromného účtu, a napriek tomu, že ste ho písomne vyzvali na vrátenie zvyšku pôžičky, konateľ spoločnosti svoj dlh neuznal písomne, a preto nie je možné považovať jeho čiastočné plnenie z jeho súkromného účtu za uznanie dlhu spoločnosti. Odlišne je predmetná problematika upravená v § 407 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého: „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku“. Uvedené sa však nevzťahuje na Váš prípad, nakoľko na predmetný právny vzťah medzi Vami a spoločnosťou, založený uzavretím zmluvy o pôžičke sa uplatňujú výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12.  Na základe uvedeného tak nevieme s určitosťou prehlásiť, ako sa s jednotlivými dôkaznými prostriedkami, ktoré (ne)máte k dispozícii vysporiada súd. Ako ďalšiu skutočnosť, ktorú považujeme za dôležité zohľadniť, je peňažná solventnosť spoločnosti. Aj za predpokladu, že by súd rozhodol vo Váš prospech a vydal by platobný rozkaz a ten by nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, čím by sa stal exekučným titulom, ešte stále nemáte garanciu, že vykonanie exekúcie bude vzhľadom na (ne)solventnosť spoločnosti úspešné, nakoľko je tu pochybnosť, či vôbec spoločnosť disponuje majetkom, ktorý podlieha exekúcii.

13.  Na základe vyššie uvedeného Vám odporúčame zvážiť, či žalobu na vrátenie peňažnej pôžičky, príp. návrh na vydanie platobného rozkazu podáte. Najmä je potrebné zvážiť, či svoje tvrdenia viete podložiť nejakými ďalšími dôkazmi a uniesť tak Vaše dôkazné bremeno v súdnom konaní.

14.  Podľa nášho právneho názoru, za predpokladu, že viete prevodným príkazom preukázať poskytnutie pôžičky ako aj vrátenie časti peňazí konateľom spoločnosti z jeho účtu na Váš účet, pričom v prevodnom príkaze je predmetná transakcia označená napr. ako „pôžička“,resp. „uhradenie časti pôžičky“, alebo iným spôsobom označená tak, že z nej vyplýva, že konateľ spoločnosti Vám uhradil časť peňazí ako čiastočnú splátku poskytnutej pôžičky, tento dôkazný prostriedok by mal byť postačujúci na to, aby súd na základe Vášho návrhu rozhodol v predmetnom konaní o vydaní platobného rozkazu.

15.  Uváženie otázok uvedených v bode 13 je významné z toho dôvodu, že v prípade, ak by ste dôkazné bremeno neuniesli a Vaša žaloba by bola zamietnutá, tak budete povinný zaplatiť ešte aj súdne trovy, ktoré môžu predstavovať pomerne vysokú sumu (suma súdnych trov závisí predovšetkým od sumy pôžičky, ktorá bola predmetom súdneho konania a od skutočnosti, či sa účastníci tohto súdneho konania nechajú zastúpiť advokátom).

S pozdravom,

Tím ADVOKATnaWEBE.sk

 

29.09.20

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje