Udelenie blokovej pokuty v Rakúsku, výkon cudzieho správneho rozhodnutia

Otázka:

V Rakúsku na letisku Schwechat pri odovzdávaní podpalubnej batožiny objavili v batožine teleskopický obušok. Dotyčný zaplatil pokutu 500eur na mieste, nebolo voči nemu vedené priestupkové konanie. Pre budúcnosť, je lepšie nezaplatiť a brániť sa tu na Slovensku voči exekútorovi? Ako sa tu na Slovensku da brániť voči takýmto neprimerane vysokým pokutám v zahraničí? A pomohlo by dotyčnému radšej sa tu brániť?

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky Vám uvádzame nasledovné stanovisko:

1.      V zásade Vám vieme zodpovedať predovšetkým otázky, ktoré upravuje právny poriadok Slovenskej republiky.

2.  Konanie, ktorého sa dotyčný dopustil na letisku v Rakúsku môžeme považovať za priestupok. Právna úprava priestupkov je v slovenskom právnom poriadku obsiahnutá v zákone č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v zmysle ktorého: „Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.“ Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch: „Za priestupok možno uložiť pokutu“.

3.      Blokové konanie je osobitný druh správneho konania, ktoré predstavuje skrátenú formu priestupkového konania. Charakteristickou črtou tohto konania je jeho rýchlosť, jednoduchosť a neformálnosť. Právna úprava blokového konania je obsiahnutá v tretej časti zákona o priestupkoch (§84-86). Podstatou blokového konania je vydať rozhodnutie o uložení pokuty vo forme bloku a to spravidla bezprostredne po tom, ako došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku.

4.      Podľa § 84 ods. 1 zákona o priestupkoch: Za priestupok možno uložiť pokutu v blokovom konaní, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný zaplatiť.

5.      Ak nemôže páchateľ priestupku zaplatiť pokutu na mieste, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí.

6.      Zákon o priestupkoch ponúka možnosť, aby boli po splnení vyššie uvedených podmienok prejednané prostredníctvom blokového konania všetky druhy priestupkov. Výnimkou je situácia, v rámci ktorej to zákon vyslovene zakazuje. Keďže zákon hovorí o možnosti a nie o povinnosti aplikovať blokové konanie, vychádzame z toho, že na vyriešenie veci v blokovom konaní nie je právny nárok. Je teda na uvážení príslušného správneho orgánu, či sa pokúsi vec vyriešiť v blokovom konaní, alebo učiní oznámenie o priestupku podľa zákona o priestupkoch.

7.      V prípade, ak nie je páchateľ ochotný zaplatiť pokutu na mieste, postúpi sa táto vec na prejednanie príslušnému orgánu v správnom konaní. Z uvedeného vyplýva, že osoba, ktorá sa mala dopustiť priestupku, môže taktiež s návrhom na uloženie pokuty nesúhlasiť, a tak využiť druhú možnosť, ktorú jej zákon ponúka. V takomto prípade nedôjde k zahájeniu blokového konania. Príslušný správny orgán bude následne povinný učiniť oznámenie o priestupku, ktorého následkom môže dôjsť k zahájeniu neskráteného priestupkového konania a prejednania veci v správnom konaní.

8.      Vo vzťahu k vyššie uvedenému uvádzame, že osoba, ktorej bola príslušným orgánom udelená pokuta má teda v zásade dve možnosti. Buď pokutu zaplatí v skrátenom blokovom konaní alebo sa, práve naopak, rozhodne pokutu nezaplatiť. Z nášho pohľadu je prvá možnosť (t.j. zaplatenie blokovej pokuty) na mieste pre páchateľa menej priaznivá, pretože ochota pokutu zaplatiť je akýmsi uznaním či súhlasom so skutkovým stavom veci, ako ho opíše správny orgán (policajt), vrátane právnej kvalifikácie a stanovenej výške pokuty za spáchaný delikt. V danom prípade sa táto osoba vzdáva možnosti prejednania veci v správnom konaní.  Navyše, proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania, a to práve z toho dôvodu, že sa pri ňom nevykonáva dokazovanie, teda odvolací správny orgán by nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie, pretože jeho jediným podkladom je v podstate dohoda správneho orgánu a páchateľa.

9.      Konanie o priestupku je vykonávané podľa ustanovení zákona o priestupkoch, za subsidiárneho použitia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“). Mimoriadne podstatnou skutočnosťou je to, že v tomto konaní sa vykonáva dokazovanie, ktoré pri blokovom konaní absentuje. Dokazovanie skutkových a právnych otázok je zvyčajne spojené s určitými nákladmi, čo môže byť nevýhodou správneho konania. Je na zvážení páchateľa, či sa rozhodne voči udelenej pokute brániť, a to aj za cenu nákladov konania, alebo svoju vinu uzná a bude súhlasiť so zaplatením pokuty v blokovom konaní.

Vo vzťahu k cezhraničnému vymáhaniu pokút uvádzame nasledovné:

10.  V praxi je možné stretnúť sa aj s tzv. cudzími exekučnými titulmi, ktoré vznikli mimo územia Slovenskej republiky (ako v prípade uloženia pokuty v Rakúskej republike). Aby cudzí exekučný titul mohol byť u nás vykonaný, je potrebné jeho uznanie. Ak bude uznaný, vyvoláva právne účinky aj na území Slovenskej republiky.

11.  V Slovenskej republike je niekoľko režimov uznania a výkonu cudzích rozhodnutí, ktoré sa líšia v závislosti od druhu rozhodnutia ako aj krajiny ich vydania. Medzi Slovenskou republikou a Rakúskou republikou absentuje medzinárodná zmluva, ktorá by osobitne upravovala problematiku výkonu cudzieho správneho rozhodnutia, preto sa na daný prípad uplatní postup v súlade s ustanoveniami zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPSaP“).

12.  Podľa § 63 zákona o MPSaP: „Rozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených v § 1, ak o nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako ako cudzie notárske listiny v týchto veciach (ďalej len „cudzie rozhodnutia") majú v Slovenskej republike účinnosť, ak boli uznané slovenskými orgánmi“. Po uznaní rozhodnutia o uložení pokuty, ktoré by v danom prípade vydal príslušný orgán Rakúskej republiky, tak toto rozhodnutie bude vykonateľné aj na území Slovenskej republiky.

13.  Podľa § 42 ods. 2 písm. b) zákona č. 233/199 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok“) a o zmene a doplnení ďalších zákonov ( ďalej len „EP“) „Exekučným titulom na účely tohto zákona je aj cudzí exekučný titul vykonateľný v Slovenskej republike.“  Na základe takéhoto cudzieho exekučného titulu je možné vymáhanie pokuty uloženej v Rakúskej republike aj na území Slovenskej republiky.

V Košiciach, dňa 07.05.2020

08.05.20

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje