Postavenie štátnej školskej inšpekcie a možnosti súdneho preskúmania postupu tohto orgánu pri vybavovaní sťažností

Otázka:

dobry den,

ja som sa v minulom roku viackrat stazovala na zakladnu skolu, co vybavovalo skolske inspekcne centrum presov, a vybavilo to samozrejme ako neopodstatnene, pripadne "neda sa overit". potom som sa stazovala na toto centrum, adresovala som to jeho nadriadenemu organu - statna skolska inspekcia v bratislave, co zamietli tiez. potom som sa obratila na ministerstvo skolstva sr, so staznostou voci statnej skolskej inspekcii, ale ministerstvo to poslalo na "priame vybavenie" tejto statnej skolskej inspekcii, ktora samozrejme moj podnet voci nej odmietla ako neopodstatneny. teda skontrolovala inspekcia samu seba, ako je na slovensku dobrym zvykom. co sa mi nepaci. to bolo v marci ta ich posledna odpoved. teraz ma napadlo, zeby som to mohla dat preskumat sudu, to, ako to riesili. ale obavam sa, ze je po lehote. takze moje otazky su, ako urobit, aby to mohlo ist na sud? myslim tym, aka je lehota - ak uz vyprsala, mozem zase napisat na ministerstvo, ze sa stazujem, ze preco to nevybavilo ministerstvo, ale inspekcia? ministerstvo mi odpise (samzorejme zamietavo), ale ziskam tak novu lehotu? ci sa mam obratit znova na inspekciu (za ucelom ziskania lehoty), a nie na ministerstvo? a koho dat zazalovat - aj ministerstvo, aj inspekciu (ale nie inspekcne centrum)? ci len ministerstvo? ci len inspekciu? ake su pravne vztahy medzi ministerstvom a inspekciou? teda ci ma ministerstvo povinnost kontrolovat inspekciu, a ci inspekcia je jeho podriadeny organ? alebo od seba vobec nezavisia? mozem zazalovat ich za nespravny postup, ked sa domneivam, ze si nezistili vsetky podstatne skutocnosti, a ze mi neodpovedali na vsetky namietky? alebo to je zaloba na nespravne rozhodnutie (aj ked neslo o ziadne rozhodnutia, len o odpovede na staznosti, ci ich vyjadrenia). proste nie som vobec spokojna s tym, ako to vybavili. a nechcem to nechat len tak. mam nejaku sancu, pravnu moznost , ako sa branit voci ich zaverom? vdaka

Odpoveď:

 

Dobrý deň,

 

na základe Vašej otázky ohľadom postavenia štátnej školskej inšpekcie a možnosti súdneho preskúmania postupu tohto orgánu pri vybavovaní sťažností uvádzame nasledujúce stanovisko:

 

I.

 

Čo sa týka postavenia štátnej školskej inšpekcie, tak táto otázka je upravená v zákone č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve“).

 

Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve „štátna školská inšpekcia je orgán štátnej správy v školstve. Štátna školská inšpekcia je rozpočtová organizácia so sídlom v Bratislave zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva; jej organizačnými súčasťami sú školské inšpekčné centrá. Štátna školská inšpekcia je vo svojej činnosti nezávislá, riadi sa zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.“

 

V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve je štátna školská inšpekcia samostatným orgánom štátnej správy v pôsobnosti Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť školstva. Štátna školská inšpekcia je však nezávislý orgán a podľa platných právnych predpisov ministerstvo nemá kompetenciu preskúmavať rozhodnutia a postupy štátnej školskej inšpekcie (ministerstvo vo vzťahu ku štátnej školskej inšpekcii totiž nemá postavenie odvolacieho orgánu).

 

Kompetencia ministerstva v rámci štátnej správy v školstve je definovaná v ustanovení § 14 ods. 1 Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa ktorého „ministerstvo podľa tohto zákona riadi výkon štátnej správy na úseku školstva vypracovávaním koncepcií a vydávaním všeobecne záväzných právnych predpisov, smerníc a pokynov, zjednocovaním postupu pri ich používaní a kontroluje tento výkon“. Ako už bolo uvedené, ministerstvo vo vzťahu ku štátnej školskej inšpekcii nemá postavenie inštančne nadriadeného orgánu, štátna školská inšpekcia má totiž postavenie nezávislého orgánu. Ministerstvo tento orgán len kreuje (personálne obsadzuje riadiace funkcie) a finančne zabezpečuje jeho činnosť, prostredníctvom svojej rozpočtovej kapitoly.

 

II.

 

Čo sa týka kompetencií samotnej štátnej školskej inšpekcie, tak jej základná úloha je definovaná v ustanovení § 13 ods. 1 Zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, podľa ktorého „štátna školská inšpekcia plní funkciu kontroly štátu nad úrovňou pedagogického riadenia, nad úrovňou výchovy a vzdelávania a materiálno-technických podmienok vrátane praktického vyučovania v školách a školských zariadeniach, na pracoviskách praktického vyučovania a nad úrovňou činností v špeciálnych výchovných zariadeniach a školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie (ďalej len „kontrolovaný subjekt“). V tejto oblasti vybavuje sťažnosti a petície.33)“.

 

Pri vybavovaní sťažností štátna školská inšpekcia, vzhľadom na poznámku pod čiarou č. 33, sa riadi ustanoveniami zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach (ďalej len „Zákon o sťažnostiach“). Uvedený zákon upravuje najmä také skutočnosti, ktorými sú:

 

-          definícia sťažnosti (aké podanie sa považuje za sťažnosť);

 

-          proces podávania sťažnosti;

 

-          proces prijímania, prešetrovania a vybavovania sťažností;

 

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o sťažnostiach „sťažnosť je podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby (ďalej len „sťažovateľ“), ktorým

 

a)      sa domáha ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnieva, že boli porušené činnosťou alebo nečinnosťou (ďalej len „činnosť“) orgánu verejnej správy,

 

b)      poukazuje na konkrétne nedostatky, najmä na porušenie právnych predpisov, ktorých odstránenie je v pôsobnosti orgánu verejnej správy.“

 

Ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o sťažnostiach „sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré

 

a)      má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, žiadosti, podnetu alebo návrhu a nie je v ňom jednoznačne vyjadrené, ochrany akého svojho práva alebo právom chráneného záujmu sa osoba domáha,

 

b)      poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené iným právnym predpisom

 

c)       je sťažnosťou podľa osobitného predpisu, alebo

 

d)      smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy vydanému v konaní podľa iného právneho predpisu.“

 

Na vybavenie sťažnosti je príslušný ten orgán, do ktorého pôsobnosti patrí činnosť, o ktorej sa sťažovateľ domnieva, že ňou boli porušené jeho práva alebo právom chránené záujmy. V prípade sťažnosti podanej proti vedúcemu orgánu verejnej správy, tak na vybavenie tejto sťažnosti je príslušný najbližší nadriadený orgán verejnej správy (ak takéhoto orgánu niet, tak na vybavenie sťažnosti proti vedúcemu orgánu verejnej správy je príslušný Úrad vlády SR, ako ústredný orgán štátnej správy pre kontrolu vybavovania sťažností).

 

Po doručení sťažnosti príslušný orgán je povinný každú žiadosť prešetriť v lehote 60 pracovných dní, ktorú v odôvodnených prípadoch možno predĺžiť o ďalších 30 dní. Z prešetrovania sťažnosti sa vyhotovuje zápisnica a sťažnosť sa považuje za prešetrenú prerokovaním tejto zápisnice s tým orgánom verejnej správy, v ktorom bola sťažnosť prešetrovaná.

 

V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 Zákona o sťažnostiach „sťažnosť je vybavená odoslaním písomného oznámenia výsledku jej prešetrenia sťažovateľovi. V oznámení sa uvedie, či je sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená. Oznámenie musí obsahovať odôvodnenie výsledku prešetrenia sťažnosti, ktoré vychádza zo zápisnice. Ak je sťažnosť opodstatnená, v oznámení sa uvedie, že orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, boli uložené povinnosti podľa § 19 ods. 1 písm. i).“

 

V prípade, ak sťažovateľ nie je spokojný so spôsobom vybavenia svojej sťažnosti, tak v zmysle ustanovenia § 22 Zákona o sťažnostiach má právo podať „Sťažnosť proti vybavovaniu sťažnosti“, resp. „Sťažnosť proti odloženiu sťažnosti“. Postup podávania takejto sťažnosti je rovnaký, ako v prípade bežnej sťažnosti, avšak vybaviť takýto druh sťažností je oprávnený iba vedúci orgánu verejnej správy alebo najbližší nadriadený orgán verejnej správy.

 

V prípade, ak sťažovateľ podá v tej istej veci ďalšiu sťažnosť bez toho, aby v nej uviedol nové skutočnosti, tak takéto sťažnosť sa považuje za opakovanú sťažnosť podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Zákona o sťažnostiach. Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 veta prvá Zákona o sťažnostiach „na vybavenie opakovanej sťažnosti je príslušný orgán verejnej správy, ktorý predchádzajúcu sťažnosť vybavil, ak to nie je v rozpore s § 12. Orgán verejnej správy prekontroluje správnosť vybavenia predchádzajúcej sťažnosti, o čom vyhotoví záznam. Pri vyhotovení záznamu postupuje primerane podľa § 19.“ Ďalej v tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 22 ods. 3 Zákona o sťažnostiach, podľa ktorého „ak bola predchádzajúca sťažnosť vybavená správne, orgán verejnej správy túto skutočnosť oznámi sťažovateľovi s odôvodnením a poučením, že ďalšie opakované sťažnosti odloží. Ak sa prekontrolovaním vybavenia predchádzajúcej sťažnosti zistí, že nebola vybavená správne, orgán verejnej správy opakovanú sťažnosť prešetrí a vybaví.“ 

 

Ak sťažovateľ v tej istej veci, po vybavení opakovanej sťažnosti, podá ďalšiu sťažnosť bez toho, aby v nej uviedol nové skutočnosti, tak takáto sťažnosť bude považovaná za ďalšiu opakovanú sťažnosť, ktorá bude v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 veta druhá Zákona o sťažnostiach odložená bez prešetrenia.

 

III.

 

Čo sa týka súdneho prieskumu vybavovania sťažností v správnom súdnictve, tak v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe slovenských súdov písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté.

 

Na základe uvedeného máme za to, že spôsob a postup vybavovania sťažností zo strany štátneho orgánu nie je možné preskúmavať v rámci správneho súdnictva.

 

Avšak v tejto súvislosti považujeme za potrebné uviesť, že dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť nový zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“), ktorý oproti predchádzajúcemu právnemu stavu zavádza nový druh správnej žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy.

 

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku „na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté“.

 

Nevybavenie, alebo nesprávne vybavenie sťažnosti môže byť podľa nášho názoru za určitých okolností považované aj za iný zásah orgánu verejnej správy, ktorým sú/môžu byť dotknuté práva a oprávnené záujmy fyzickej osoby. Z uvedeného dôvodu by v tomto prípade prichádzala do úvahy správna žaloba proti inému zásahu orgánu verejnej správy, na základe ktorej by dotknutá osoba mohla iniciovať súdne konanie v rámci správneho súdnictva.

 

Podľa ustanovenia § 252 ods. 1 Správneho súdneho poriadku „žalobca sa môže žalobou domáhať ochrany pred iným zásahom orgánu verejnej správy, ak takýto zásah alebo jeho následky trvajú alebo ak hrozí jeho opakovanie“.

 

Taktiež podľa ustanovenia § 252 ods. 2 Správneho súdneho poriadku „žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu“.

 

V zmysle ustanovenia § 256 Správneho súdneho poriadku takáto „žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa osoba dotknutá iným zásahom orgánu verejnej správy o ňom dozvedela, najneskôr do dvoch rokov odo dňa vykonania iného zásahu orgánom verejnej správy“.

 

Posúdenie skutočnosti, či vo Vašom prípade sú splnené podmienky na podanie takejto správnej žaloby však závisí od posúdenia všetkých konkrétnych okolností Vášho prípadu, ktoré však zo znenia Vašej otázky nie je možné presne identifikovať.

 

Na záver ešte poukazujeme na ustanovenie § 49 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.“

 

Na základe uvedených skutočností, najmä však na povinnosť žalobcu nechať sa v konaní pred správnym súdom zastúpiť zástupcom z radov advokátov, Vám odporúčame, aby ste sa so svojou otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celý Váš prípad s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.     

 

S pozdravom

 

ADVOKATnaWEBE.sk

07.07.16

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje