Podmienky reštitúcie nehnuteľností

Otázka:

Dobrý den,
už od 68-ho roku žijem vo Švédsku.
Na začiatku 90-tych rokov by bolo môjmi dvami bratmi,žijúci u vás n Slovensku povedané, že zostali pozemky pri Trnave po našom starom otcovi,
ktoré sa budú reštitutovať.
My, ako traja bratia sme sa mali v prípade predaja pozemkov rovnako deliť.
O tejto našej iba ústnej dohode bolo známe našej
mame a strýkovi, oba ešte žijúci.
V roku 2006 sa ma moj strýko v súvislosti s mojou
návštevou na Slovensku pýtal či mi bolo vyplatené za pozemky. Ja som bol veľmi prekvapený otázkov,
kedže moji bratia mi stále tvrdili, ked som sa ich
pýtal ako ide s predajom, že na predaj nenachádzali
vhodných kupcov.
Kedže našťastie ešte zostávajúci zvyšok pozemku ešte nestihli predať,dohodol som s s jedným z bratov že v prípade predaj by mude za pozemok vyplatené.
S bratom sme u advokáta spísal zmluvu 13 júla 2006,
v ktorej medzi iným brat uznáva, že aj mne patrí rešreštitučný nárok.
A skutočne mi bolo po predaji pozemku bratom vyplatené.
Zároven mi brat slúbil, že ma za predošle predané pozemky bude kompenzovať.
Kedže odvtedz sa nič nediala, a ani ja sám som nebol aktívny ohľadom kompenzácie,ale teraz už chcem aby sa to definitívne doriešilo.
Rád by som chcel od vás vedieť či mám podla práva,
de iure, nárok na vyplatenie už mojimi bratmi predaných pozemkov. Môj brat, ktorý zhodou okoľností je slovenským sudcom mi povedal že podla práva na to nemám nárok, lebo nie som ani slovenský občan, ani slov. rezidentom.
Občianstva som sa žiaľ musel vzdať, aj za to dobre zaplaatiť, pri žiadaní amnestie u bývalého režimu.
Ja som od trnavského katastra obdrťal výpis už predaných pozemkov, kde moji bratia vlastnili 1/8.
Ja sám v liste vlastníctva nefigurujem.
Ja som prosil trnavský kataster o informáciu o predajnej zmluve medzi mojim bratmi a firmamy ktoré
pozemky kúpili, ale žiaľ zatial nedostal odpoved.
Mám právo dostať informáciu o predji od trnavského katastra, ktorý zrejme má kopiu predaja ako podklad pri prevedení vlastníctva?
Mám vôbec právo, de iure, na vlastníctvo bývalých
reštituovaných pozemkov?
Ani starý otec, ktorý pozemky vlastnil, ani môj otec, ktorý mal po nom dediť po reštitúcii už nežili, takže reštitučné dedičstvo padlo na mojich dvoch bratov.
Ja som nebol oslovený a registrovaný ako dedič.
Ja som sa spoliehal na slovo mojich bratov.
Vopred vdačný za vašu odpoved.

 

Odpoveď:

Dobrý deň,

Na základe Vašej otázky ohľadom reštituovaných pozemkov Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Vaša otázka je pomerne komplexná, podrobná, a jej detailné zanalyzovanie by si nepochybne vyžadovalo bližšie sa oboznámenie sa so všetkými okolnosťami prípadu, súvisiacimi písomnosťami, informáciami o dedičskom konaní a pod. Preto v našej odpovedi vychádzame výlučne z relevantnej právnej úpravy aplikovateľnej vo Vašej situácii.

Reštitúcie ako také boli upravené viacerými zákonmi, predovšetkým zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a k inému poľnohospodárskemu majetku a zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. Oba zákony obsahovali podmienky reštituovania nehnuteľností, a to:

Podľa § 4 zákona č. 229/1991 Z. z. : Oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6 zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

Obdobne podľa § 3 zákona č. 503/2003 Z. z.: Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení  § 3.
 Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení  § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.

Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie na prinavrátenie pozemkov bolo reštitučnými zákonmi viazané na občianstvo Slovenskej republiky. Pokiaľ ako píšete, nie ste občanom Slovenskej republiky, vychádzajúc z vyššie citovaného vyvodzujeme záver, že pravdepodobne nemôžete byť oprávnenou osobou, teda nemôžete mať nárok na prinavrátenie pozemkov.

Pokiaľ ide o Vašu druhú otázku, kúpnopredajná zmluva ohľadne predmetných pozemkov sa v katastri ukladá do tzv. zbierky listín. V zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sa len vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy.

Pokiaľ teda nie ste a ani ste neboli vlastníkom nehnuteľnosti, ani nie ste inak oprávnený z práva k tejto nehnuteľnosti, podľa nášho názoru Vám nie je obsah zbierky listín, a teda ani kúpnopredajné zmluvy, prístupný.

Ako sme už vyššie uviedli, pri zodpovedaní  Vašej otázky sme vychádzali výlučne z relevantnej právnej úpravy. Pokiaľ máte záujem a detailnejšie preštudovanie a zanalyzovanie Vášho prípadu, odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

21.05.12

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

3

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje