Opätovné trestné stíhanie

Otázka:

Je mozne aby sudca okresneho sudu rozhodol na zaklade ustnych vypovedi ci bol spachany tresny cin aj ked uz predtym policia rozhodla ze k tresnemu cinu nedoslo , dakujem

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom rozhodovania o trestnom čine Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Na úvod považujeme za užitočné si načrtnúť veľmi stručne a zjednodušene jednotlivé fázy a priebeh trestného konania. Celé trestné konanie sa delí na tzv. prípravné konanie a konanie pred súdom.
V prípravnom konaní spravidla na základe podaného trestného oznámenia policajt ako orgán činný v trestnom konaní vyšetruje skutok, kvôli ktorému sa konanie vedie.  Ak policajt považuje vyšetrovanie za ukončené, vydá niektoré z rozhodnutí, ktoré mu zákon vydať umožňuje. Okrem iného môže uznesením zastaviť trestné stíhanie buď z dôvodu, že je nepochybné, že sa skutok nestal, alebo z dôvodu, že sa skutok síce stal, ale nie je trestným činom a zároveň vec nie je komu postúpiť (napr. na prejednanie skutku ako priestupku a pod.). Ak však došlo v rámci vyšetrovania k vzneseniu obvinenia určitej osobe, tak toto uznesenie nemôže vydať policajt, ale len prokurátor (§ 215 ods. 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v platnom znení).

Ak by na základe vyšetrovania dospel policajt k tomu, že nie je dôvod na zastavenie trestného stíhania a je potrebné podať obžalobu, dal by na to návrh prokurátorovi, a následne prokurátor by podal obžalobu súdu. Tým by sa skončilo prípravné konanie a začalo by sa konanie pred súdom, kde by prebehlo tzv. hlavné pojednávanie, teda výsluchy svedkov, obvineného a vykonanie ďalších dôkazov, na základe ktorých by potom súd rozhodol o vine a treste za trestný čin.

Z Vašej otázky sme vyrozumeli, že vo Vašom prípade nedošlo k vzneseniu obvinenia, a tak policajt vydal uznesenie o zastavení trestného stíhania buď z dôvodu, že je nepochybné, že ku skutku nedošlo alebo k skutku došlo, avšak tento skutok nie je trestným činom. Trestné stíhanie teda najskôr skončilo v štádiu prípravného konania. (Až následne sa dostalo pred súd.)

Samotným vydaním uznesenia o zastavení trestného stíhania však ešte automaticky celá vec nie je uzavretá. To, že napriek vydanému uzneseniu o zastavení trestného stíhania sa napokon bude v konaní pokračovať a eventuálne dôjde aj ku konaniu pred súdom a k rozhodnutiu o vine a treste, môžu spôsobiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré je možné voči uzneseniu podať.

Proti uzneseniu je možné podať do troch dní od oznámenia uznesenia riadny opravný prostriedok -  sťažnosť, ktorú policajt predloží na rozhodnutie prokurátorovi ako nadriadenému orgánu. Nadriadený orgán má právomoc uznesenie zrušiť a buď rozhodne nanovo sám alebo uloží policajtovi, aby vo veci znova konal a rozhodol.  
Až v prípade, že sťažnosť proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania buď nebola podaná v lehote, alebo bola zamietnutá, prípadne osoby oprávnené k podaniu sťažnosti sa jej vzdali alebo ju vzali späť, uznesenie o zastavení trestného stíhania nadobúda právoplatnosť.

Aj právoplatné uznesenie je však ešte možné zmeniť, zvrátiť, a to cez inštitút tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov. Jedným z nich je tzv. zrušenie právoplatného rozhodnutia v prípavnom konaní, k tomu je však oprávnený len generálny prokurátor Slovenskej republiky na návrh oprávnených osôb, ak došlo k podstatnému porušeniu zákona. Generálny prokurátor môže rozhodnúť nanovo sám alebo prikáže orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vo veci znova konal a rozhodol.

Pre Vašu informáciu ešte dopĺňame ďalší mimoriadny opravný prostriedok, a to je obnova konania. Podľa § 394 ods. 3 Trestného poriadku „Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo o podmienečnom zastavení trestného stíhania, spolupracujúceho obvineného sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie alebo podmienečné zastavenie tu neboli a že je namieste podať proti obvinenému obžalobu, alebo konať o dohode.“ Vo Vašom prípade, ak o zastavení trestného stíhania rozhodol nie prokurátor, ale policajt, by však tento opravný prostriedok nemal prichádzať do úvahy.
Vo svojej otázke neuvádzate, či k nejakému podaniu riadneho alebo mimoriadne opravného prostriedku došlo, preto sme uviedli všetky možnosti, aby bolo zrejmé, že aj po vydaní uznesenia o zastavení trestného stíhania, dokonca aj po jeho právoplatnosti, ešte sú možnosti, ako toto uznesenie zmeniť.

V súvislosti s Vašou otázkou je ešte potrebné uviesť, že podľa § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku „trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak ide o osobu, proti ktorej sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo právoplatne zastavené, podmienečne zastavené a obvinený sa osvedčil alebo sa skončilo schválením zmieru a zastavením trestného stíhania, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené“.

Inými slovami, ak došlo k právoplatnému zastaveniu trestného stíhania voči konkrétnej osobe a uznesenie o zastavení nebolo zrušené, tak nie je možné ten istý skutok voči tej istej osobe opätovne prejednávať. Tým pádom logicky ani nemôže dôjsť k tomu, aby takáto osoba bola postavená pred súd.. Ide o tzv. zásadu "ne bis in idem" - nie dvakrát o tom istom - a o prekážku rozhodnutej veci. Tú istú vec voči tej istej osobe nie je možné prejednávať znova. Trestné stíhanie takejto osoby by nemalo vôbec začať, a ak začalo, musí byť zastavené.
Avšak zákon tu vyslovene hovorí o osobe, čo predpokladá, že v prvom konaní došlo k vzneseniu obvinenia určitej osobe. Vo Vašom prípade však k tomu zrejme nedošlo, keďže píšete, že trestné stíhanie zastavil policajt, na čo by oprávnený nebol. ak by obvinenie vznesené bolo.

Ak by trestné stíhanie bolo zastavené prokurátorom, uplatnilo by sa vyššie citované ustanovenie a trestné stíhanie voči osobe by muselo byť zastavené pre zásadu ne bis in idem. Aj to by však mohlo byť prelomené tým, že by sa ako mimoriadny opravný prostriedok uplatnila napr. obnova konania.

Záverečné zhrnutie:

Áno, podľa nášho názoru je možné, aby najskôr bolo vydané uznesenie o zastavení trestného stíhania pre to, že sa skutok nestal alebo preto, že nie je trestným činom, a následne by sa o veci konalo znova s tým, že by trestnoprávny súd o tomto čine rozhodol, a to z týchto dôvodov:

1. Uznesenie policajta môže byť zrušené a zmenené na základe podaných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov, v dôsledku čoho sa môže vec dostať až do štádia súdneho konania.

2. Aj ak k podaniu opravných prostriedkov nedošlo alebo boli zamietnuté, máme za to, že je možné, aby bol skutok, pre ktorý bolo už raz zastavené trestné stíhanie policajtom, prejednávaný znova, nakoľko sme toho názoru, že v prípade, že trestné stíhanie zastavil policajt, nie je možné použiť § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku a nie je možné uplatniť zásadu „ne bis in idem“. Sme teda toho názoru, že je v súlade so zákonom, aby po tom, čo bolo policajtom prvýkrát zastavené trestné stíhanie (bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe) sa vec prejednávala znova. Môže sa tak stať buď na základe nového trestného oznámenia alebo ex offo z aktivity policajta, prípadne prokurátora. V rámci tohto nového konania môže byť obvinená konkrétna osoba, môže byť obžalovaná, postavená pred súd a následne súd v rámci hlavného pojednávania rozhodne o jej vine a treste za trestný čin. Podľa čl. 50 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky len súdy rozhodujú o vine a treste za trestné činy. V novom konaní môžu vyjsť najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré budú mať za následok, že i napriek tomu, že sa javilo, že k spáchaniu trestného činu nedošlo, napokon sa preukáže, že tomut tak skutočne bolo.

K tomu či môže súd rozhodnúť na základe ústnych výpovedí - konanie pred súdom je ovládané tzv. zásadou ústnosti, čo znamená, že sa pred ním v zásade vykonávajú dôkazy ústne, predovšetkým teda výsluchy osôb – svedkov, poškodených, obvineného.

Keďže nepoznáme detailné okolnosti Vášho prípadu a naše stanovisko vychádza výlučne zo znenia Vašej otázky, ak máte pochybnosti o tom, či v danom prípade trestné konanie prebiehalo v súlade so zákonom a či v ňom bolo rozhodované tak, ako to zákon ukladá, obráťte sa na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý po oboznámení sa so všetkými okolnosťami Vášho prípadu, prípadne listinnými podkladmi a pod. Vám bude vedieť náležite poradiť, alebo Vás prípadne aj kvalifikovane právne zastupovať.

S pozdravom,
Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

26.01.12

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

23

1

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje