Porušenie politických práv pri zostavovaní kandidátnej listiny

Otázka:

Aké majú občania právne prostriedky, ak majú podozrenie z volebného podvodu, alebo porušenia svojích politických práv

Dobrý deň, blížia sa predčasné voľby a ja ako občan sa cítim sa byť dotkutý na svojich politických a občianskych právach, ale neviem, či ako občan mám nejaké právne možnosti uskutočniť nápravu. Myslím, že táto informácia by zaujímala nielen mňa a ďalších 41 občanov, ktorí sa zúčastnili verejnej súťaže, ale aj celú verejnosť, nakoľko si myslím, že nás tu stále dokoola niekto klame a podvádza. Uvádzam príbeh, ktorá je minimálne v rozpore s dobrými mravmi ak nie viac, len škoda, že u nás neexistuje orgán, ktorý by skúmal príbehy, nakoľko polícia sa zaoberá len podozreniam z trestných činov a súdy skúmajú len súlad so zákonom, ale príbehy klamania verejnosti nikto neskúma. Myslím si, že v tomto príbehu sa môžu nájsť aj právne normy podľa ktorých by sa zjednala náprava. Uvádzam tento príbeh:

Celá verejnosť si niekoľko týždňov kládla ozázku, kto je za tajným bilbordom s nápisom 99% na červenom podklade a masívnou reklamou v médiách. Neskoršie ma zastavili na ulici dievčatá, ktoré zbierali podpisy pod petíciu na vznik strany 99% - občiansky hlas, na ktorej ovšem chýbali mená zakladateľov aj meno osobnosti, ktorá za tým stojí. Dievčatá len ústne hovorili, že lídrom je občiansky aktivista pán Chmelár. Neskoršie sa verejnosť dozvedela, že vznikla internetová stránka www.99percent.sk
Internetová stránka uverejnila výzvu na finančnú podporu, ale neuviedla číslo povolenia na organizáciu verejnej mienky, teda predpokladám, že verejnú mienku organizovala nezákonne. Uviedla zoznam mien, ktoré iniciatúvu podporili a bolo to vyše 15.000 ľudí. Predpokladám, že keby každý dal čo len 10 eur, bol by to výnos vyše 150.000 eur. Následne bola zaregistrovaná niekoľkými zakladateľmi na ministerstve vnútra politická strana 99% - občiansky hlas. Verejne prostredníctvom médií vyzvali občianskeho aktivistu pána Chmelára, aby sa k nim prijal. Ten ponuku prijal, ale o niekoľko dní z kandidátky odstúpil z dôvodov, že sa nezhoduje s ich programovými cieľmi a hlavne, že mu vadí spôsob ako sa zostavuje kandidátka, lebo by sa nedostali na kandidátku jeho ľudia.
Nasledovala informácia cez internet, že každý občan môže navrhnúť iného občana na kandidátku tohoto politického subjektu. 5.decembra mi osobne telefonovali z centrály, že či mám záujem dostať sa na kandidátku hnutia 99% - občiansky hlas, nakoľko som bol viacerými občanmi navrhnutý za občianského nandidáta. Ponuku som prijal a centrála mi prostredníctvom e-mailu zaslala potrebné dokumenty, ktoré mám doručiť aj s potrebnými infomáciami ako postupovať. Moju fotografiu a krátke vysvetlenie prečo mám záujem kandidovať som obratom odoslal e-mailovou poštou..
Každý kandidát okrem zo zákona povinných dokumentov musel odovzdať výpis z registra trestov, čo chápem, lebo tým sa dala overiť namiesto OP nespochybniteľná totožnosť. Ale každý kandidát dostal na podpis okrem vyhlásenia kandidáta aj splnenie svojho záväzku a informáciu Ako sa stať kandidátom, kde bolo uvedené v čl. 4 „O Vašom mieste na kandidátke sa rozhodne v hlasovaní na internetovej stránke 99percent.sk. Preto by sme od Vás potrebovali aj krátky text o tom, prečo si myslíte, že by ste boli dobrý/á občiansky zástupca a Vašu fotografiu.“ To je achylová päta príbehu. Osobne som zaniesol potrebné dokumenty do stanoveného termínu v stredu 7. decembra 2011, ktoré prevzala pracovníčka centrály. Podľa uverejnených pokynov sa súťaž mala začať prostredníctvom internetu od štvrtka 8.12.2011 a ukončenie bolo v sobotu 10. decembra 2011 o pol noci, vzhľadom na to, že kandidátky sa musia odovzdať na ministerstve vnútra o polnoci v nedeľu 11. decembra 2011.
Vo štvrtok 8. decembra začalo fungovať na stránke www.99percent.sk elektorinické hlasovanie a ja som bol riadne zverejnený podľa abecedného zoznamu aj s fotografiou a krátkym opisom mojich cieľov ako občiansky kandidát. Začal som si robiť aktívnu reklamu prostredníctvom mojich priateľov cez internet, moju internetovú stránku www.koloseo.info, ako aj cez facebook ako aj oznámenie mojim ďalším priateľom, aby som získal čo najviac hlasov. 30 minút pred skončením hlasovania, teda o 23.30 hod v sobotu 10. decembra som získal najväčší počet (879)odporúčaní cez facebook, preklikal som si každého z uverejnených nandidátov a zistil som, že ostatní boli hlboko za mnou v rozsahu od 0-100 odporúčaní, tu je odkaz na foto z obrazovky: www.okds.info/99percent
Kandidátku sľúbili zverejniť v nedeľu, teda pred jej odovzdaním na ministerstvo vnútra k registrácii, nezverejnili.
Kandidátka bola zverejnená až po jej odovzdaní na ministerstve vnútra s menami do čísla 111 (namiesto možnosti navrhnúť 150 kandidátov) . Moje meno sa tam nenachádzalo, i keď som sa na facebooku stal aobsolútnym víťazom. Z porovnania mojich archivovaných foto s internetom som zistil nasledovné:
Spolu 22 ľudí pribudlo, na kandidátke i napriek tomu, že sa nezúčastnili verejnej súťaže cez internet a poväčšine boli umiestnení na zvoliteľnom mieste..
Spolu 41 ľudí sa nedostalo na kandidátku, i keď sa zúčastnili verejnej súťažea dosahovali vysoký počet odporúčaní i keď bola možnosť obsadiť kandidátku až do 150 miest..
Spolu 39 ostalo voľných miest do 150, nakoľko kandidátka končila číslom 111.
Neurobili túto „nekalú súťaž“ náhodou preto, že sa niečoho obávali a práve preto vyčiarkli tých čo mali najviac odporúčaní, ktorí by sa teoreticky mohli prekrúžkovať dopredu a odsunuli by zo zvoliteľného miesta samotných zakladateľov? Alebo sa mýlim?
Z tohoto príbehu vyplýva niekoľko právnych otázok, na ktoré by som prosil odpoveď, nakoľko neovládam všetky zákony, ktoré by sa mohli aplikovať v tomto príbehu, ale si myslím, že občania by sa mali dozvedieť pravdu.
1. Boli porušené moje politické práva, ako dosiahnem nápravu?
2. Boli porušení aj politické práva ostatných 41 nezaradených kandidátov a ako dosiahnu nápravu?
3. Akým spôsobom bola zneužitá verejnosť, dá sa to považovať ako „nekalú súťaž“, alebo aj „podvod“, podľa akej zákonnej normy?
4. Porušili predkladatelia kandidátky nejaký zákon, keď nemali zjazd strany, nemali vytvorené štruktúry ani dozorné orgány a predsaj zobrali financie od verejnosti a predlozili kandidátku?
5. Kto mal právo určovať poradie kadidátov, keď sa nekonal zjazd strany, a sutaž bola vyhlásená cez internet?
6. Porušili predkladatelia kandidátky okrem etickej roviny aj nejaký zákon, keď sľúbili občanom sútaž a napokon tých najlepších na kandidátku nezaradili teda súťaž nebola transparentná?
7. Mohli usporiadať verejnú zbierku bez povolenia Ministerstvom vnútra, ktoré jediné vydáva povolenia na usporaidanie verejnej zbiery?
8. Aká je podľa Vás trestnoprávna rovina takéhoto ľudovo povedaného podvodu na občanoch?

S pozdravom
poškodený občan
Bol som cez facebook víťaz a získal som 879 odporúčaní, cez facebook nikto nedosiahol viac

Odpoveď:

Dobrý deň,

Na základe Vašich otázok ohľadom postupu politickej strany pri zostavovaní kandidátnej listiny pre voľby do NR SR zaujímame nasledujúce stanovisko:

Podľa ustanovenia čl. 29 ods. 2 Ústavy SR „občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich“.

Otázku združovania občanov v politických stranách a politických hnutiach komplexne upravuje osobitný zákon, ktorým v súčasnej dobe je zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o politických stranách a politických hnutiach“).

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Zákona o politických stranách a politických hnutiach sú politické strany a politické hnutia právnickými osobami, ktoré majú svoju právnu subjektivitu. Ďalej podľa ustanovenia čl. 29 ods. 4 ústavy SR politické strany a politické hnutia sú oddelené od štátu. Zároveň v tejto súvislosti ešte poukazujeme na ustanovenie čl. 29 ods. 3 Ústavy SR, v zmysle ktorého výkon práva združovať sa v politických stranách a politických hnutiach možno obmedziť len zákonom.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že politické strany a politické hnutia sú samostatné subjekty, ktoré z dôvodu, že sú oddelené od štátu môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje (ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Každá politická strana a každé politické hnutie však musí dodržiavať povinnosti a rešpektovať obmedzenia stanovené zákonom (najmä Zákonom o politických stranách a politických hnutiach).

Čo sa týka samotného zostavovania kandidátnej listiny, tak žiadny platný právny predpis nepredpisuje politickým stranám a politickým hnutiam spôsob, akým majú tieto kandidátne listiny zostavovať. Táto otázka patrí do výlučnej rozhodovacej právomoci danej politickej strany a žiadny iný subjekt do zostavovania kandidátnej listiny nie je oprávnený zasahovať. V tejto súvislosti je potrebné si v prvom rade uvedomiť tú skutočnosť, že účasť politickej strany vo voľbách do NR SR a navrhovanie kandidátov na poslancov je právom politickej strany a nie jej povinnosťou. Pravidlá na obsadzovanie kandidátov do kandidátnej listiny sú vnútornou záležitosťou každej jednej politickej strany alebo politického hnutia. Tieto pravidlá môžu byť obsiahnuté buď v stanovách dotknutej politickej strany alebo politického hnutia alebo v ich iných vnútorných dokumentoch. Tak isto môže politická strana alebo politické hnutie podmieniť zaradenie kandidáta na kandidátnu listinu splnením nejakých podmienok. Preskúmavanie vnútorných predpisov politických strán a hnutí však nie je účelom tejto občianskej poradne, rovnako nie je účelom tejto občianskej poradne preskúmavať vnútorné rozhodovacie procesy politickej strany.

V tejto súvislosti ešte poukazujeme na skutočnosť, že je právom každého občana uchádzať sa u konkrétnej politickej strany o zápis do kandidátnej listiny pre voľby do NR SR, avšak každá politická strana alebo hnutie má na druhej strane právo slobodne sa rozhodnúť, či daného občana na kandidátnu listinu zapíše alebo nie. A ako už bolo uvedené do tohto rozhodovacieho procesu nemôže zasahovať žiadny ďalší subjekt vrátane štátu, čo potvrdzuje aj znenie zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o voľbách do NR SR“). Na tomto mieste poukazujeme predovšetkým na rozsah, v akom ústredná volebná komisia preskúmava kandidátne listiny (ustanovenie § 19 Zákona o voľbách do NR SR).   

Čo sa týka organizačnej štruktúry politickej strany alebo hnutia, tak Zákon o politických stranách a politických hnutiach predpisuje, že každá politická strana alebo hnutie musí mať svoj štatutárny orgán. Zákon pre politické strany a hnutia nepredpisuje žiadne ďalšie orgány, pričom opätovne platí, že vnútorná organizačná štruktúra politickej strany alebo hnutia je vnútornou záležitosťou tejto právnickej osoby.

Ohľadom financovania politických strán a hnutí uvádzame, že spôsob ich financovania je podrobne upravený v štvrtej časti Zákona o politických stranách a politických hnutiach. V tejto súvislosti poukazujeme najmä § 22 ods. 1 Zákona o politických stranách a politických hnutiach, podľa ktorého príjmami strany môžu byť:

a. príjmy z členských príspevkov

b. príjmy z darov a iných bezodplatných plnení

c. príjmy z dedičstva

d. príjmy z predaja alebo prenájmu jej hnuteľného majetku alebo nehnuteľnosti

e. príjmy z úrokov z vkladov jej prostriedkov v bankách,

f. podiely na zisku z podnikania obchodných spoločností,

g. výnosy z cenných papierov verejne obchodovateľných na verejnom trhu, 

h. príjmy z pôžičiek a úverov,

i. príspevky zo štátneho rozpočtu.“ 

Čo sa týka vyberania finančných prostriedkov prostredníctvom verejnej zbierky, tak v prvom rade je potrebné si zadefinovať, čo sa rozumie verejnou zbierkou. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 63/1973 Zb. o verejných zbierkach lotériách a iných podobných hrách v znení neskorších predpisov „verejné zbierky sú zbierky usporadúvané na získanie prostriedkov od občanov a organizácií na vopred určený verejnoprospešný účel dobrovoľným poskytovaním príspevkov“. Ďalej podľa ustanovenia § 1 ods. 4 písm. a) tohto zákona „za zbierky podľa tohto zákona sa nepovažujú zbierky, ktoré konajú politické strany, dobrovoľné spoločenské organizácie, spolky alebo osobitné združenia medzi svojimi členmi, prípadne členskými organizáciami vyberaním peňažných príspevkov alebo predajom známok, odznakov a podobných predmetov na získanie prostriedkov na plnenie svojich úloh.

Na základe uvedených skutočností máme za to, že politická strana alebo politické hnutie nie je  oprávnená realizovať verejnú zbierku, ak by účelom tejto zbierky malo byť získanie finančných prostriedkov na činnosť tejto politickej strany alebo hnutia (nejedná sa o verejnoprospešný účel). Rovnako v tejto súvislosti poukazujeme na už citované ustanovenie § 22 ods. 1 Zákona o politických stranách a politických hnutiach, ktorý taxatívne stanovuje z čoho môžu pozostávať príjmy politických strán a hnutí. Tento taxatívny výpočet však príjmy z verejnej zbierky neobsahuje.

Na margo tejto otázky ešte uvádzame, že verejná zbierka musí vždy spĺňať podmienky stanovené Zákonom o verejných zbierkach a na jej realizáciu sa vždy vyžaduje povolenie príslušného štátneho orgánu. Vo Vami opisovanom prípade, však nemuselo nevyhnutne ísť o verejnú zbierku, ale napr. o získavanie peňažných prostriedkov darom. Posúdenie tejto otázky však závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré však nie je účelom tejto občianskej poradne.

Na záver, čo sa týka prípadnej trestnoprávnej roviny Vami opísaného „príbehu“, tak uvádzame, že za určitých okolností by Vami opísané skutočnosti mohli napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa ustanovenia § 375 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, avšak opätovne  posúdenie tejto otázky závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, čo však presahuje rámec tejto občianskej poradne.     

Vo Vašom prípade Vám pre hlbšiu, komplexnejšiu analýzu všetkých detailných okolností tohto prípadu, ktorá presahuje rámec občianskej poradne, odporúčame obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska. V konečnom dôsledku však jediný relevantný štátny orgán, ktorý môže rozhodnúť o porušení akýchkoľvek práv a o vine a treste za akýkoľvek trestný čin je súd. Jeho rozhodnutie nie je v našej komeptencii prejudikovať.

15.12.11

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje