Povinnosť zamestnávateľa odvádzať poistné na sociálne a zdravotné poistenie za zamestnanca počas trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa

Otázka:

Dobrý deň.
Prosím o vaše právne poradenstvo.

Zamestnávateľ so mnou ukončil pracovný pomer okamžite - bez skutkovej vety a odvolával sa na domnelé priestupky spred pol roka, čo tiež vylučuje platnosť okamžitého ukončenia pracovného pomeru. Podľa Zákonníka práce tak mohol urobiť do 1 mesiaca.
Obsah:
- nedodržiavam pracovný čas (naopak, pracovala som vo vysokých nadčasoch, ktoré mi zamestnávateľ o 2 roky uznal a preplatil)
- slabo podporujem predaj produktov (naopak, z poradcov firmy som bola najlepšie platená poradkyňa)
- nestarám sa o zverené auto (pri odovzdaní ukončnia PP nadriadená vlastnou rukou napísala, že auto je v dobrom techickom stave)
- dokonca som podľa nich bola zodpovedná aj za snehovú kalamitu v roku 2006

Ja som sa písomne odvolala a trvala na ďalšom zamestnávaní.
Keďže zamestnávateľ viac nereagoval. Podala som na súd žalobu. Počas tothto obdobia som bola na Úrade práce a po čase súd nariadil, aby mi bola mesačne vyplácaná časť odmeny, čo zamestnávateľ vyplácal.

Prvú právničku vyhodili na hodinu, keď dostali od súdu žalobu. Jej nástupkyňu tiež po čase vyhodili, lebo zistili, že vo veci nekoná, len vypisuje odvolania na súd a mesačne mi platia časť odmeny.

Až tretia nová právnička zareagovala a vyzvala ma, aby som nastúpila do zamestania v zmysle pracovnej zmluvy.
Do zamestania som nastúpila, pracovala som dva dni a na druhý deň sme si dohodli podmienky, podľa ktorých ukončíme celý spor:

zamestnávateľ:
- v celom rozsahu uznal neplatonosť ukončenia pracovného pomeru
- zaviazal sa vyplatiť náhradu mzdy od neplatného ukončenia PP do ukončenia PP dohodou
- podpísali sme dohodu o ukončení PP
- zaviazal sa za celé obdobie mňa ako svojho zamestnanca poistiť v Sociálnej poisťovni a samozrejme v zdravotnej poisťovni
- zaviazal sa vyplatiť nadčasy spätne za 3 roky

Od mňa požadoval:
- aby som zrušila žalobu v celom rozsahu
- podpísala dohodu o ukončení PP

Za týchto podmienok sme uzatvorili Dohodu o urovnaní.

Všetky podmienky boli splnené z obidvoch strán, až na jednu - zamestnávateľ ma nepoistil za celé obdobie sporu ako svojho zamestnanca aj napriek mojej požiadavke, aj napriek tomu, že mi riadne vydal zápočtový list, kde som po celú dobu zamestnancom.

Keďže som žalobu zrušila, tak neexistuje.

Ostáva len skutkový stav:

- neplatné ukončenie PP
- odvolanie a trvanie na ďalšom zamestnávaní
- výzva od zamestnávateľa na nástup do práce
- nástup do práce
- ukončenie PP dohodou

K tomuto skutkovému stavu by som potrebovala vedieť, o aký paragraf sa podľa vás mám oprieť v Zákonníku práce. Ak by to boli iné prekážky v práci na strane zamestnávateľa, tak je to výkon práce a zamestnávateľ je povinný ma mesačne poistiť po celú dobu.

Prosím o vašu radu, či tento skutkový stav sa môže oprieť o prekážky na strane zamestnávateľa. A teda by to bol výkon práce. Či zamestnávateľ je povinný odviesť mesačné odvody do poisťovní. Či zamestnávateľ je povinný preplatiť za uvedené obdobie náhradu mzdy za dovolenku.

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom povinnosti zamestnávateľa odvádzať poistné na sociálne a zdravotné poistenie za zamestnanca počas trvania prekážok v práci na strane zamestnávateľa zaujímame nasledujúce stanovisko:

Otázku nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru upravuje ustanovenie § 77 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 Zákonníka práce „ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.“

Zákonník práce v citovanom ustanovení výslovne zakotvuje, že v prípade, ak sú splnené podmienky uvedené v tomto ustanovení (t. j. neplatné skončenie pracovného pomeru a oznámenie zo strany zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní), tak pracovný tohto zamestnanca naďalej trvá, pokiaľ súd nerozhodol o tom, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Z Vami uvádzaných skutočností vyplýva, že uvedené podmienky naplnené boli, a teda Váš pracovný pomer trval až do momentu jeho skončenia dohodou.

To, že zamestnávateľ neprideľoval v rozhodujúcom období zamestnancovi prácu možno považovať za inú prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Zákonníka práce a zamestnancovi patrí za obdobie trvania tejto prekážky v práci náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, a to s prihliadnutím na citované ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce.

Počas trvania pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný:

  1. platiť za zamestnanca poistné na sociálne poistenie - § 128 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“);
  2. platiť za zamestnanca poistné na zdravotné poistenie - § 11 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zdravotnom poistení“).

Podľa Zákona o sociálnom poistení povinnosť zamestnávateľa platiť za zamestnanca poistné na sociálne poistenie vyplýva len zo samotnej existencie právneho vzťahu medzi zamestnávateľom a zamestnancom (viď. ustanovenie § 3 a § 7 Zákona o sociálnom poistení). Uvedené rovnako platí aj v prípade povinnosti zamestnávateľa platiť za zamestnanca poistné na zdravotné poistenie (viď. § 11 Zákona o zdravotnom poistení).

Z uvedených skutočností teda vyplýva záver, že zamestnávateľ je povinný platiť za zamestnanca poistné na sociálne poistenie a zdravotné poistenie počas celej doby trvania pracovného pomeru. Keďže, v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce k platnému ukončeniu pracovného pomeru došlo až uzatvorením dohody o ukončení pracovného pomeru, tak zamestnávateľ bol povinný za Vás toto poistné odvádzať až do dňa uzatvorenia tejto dohody, resp. do dňa uvedeného v tejto dohode ako deň skončenia pracovného pomeru.

V prípade, ak Vám zamestnávateľ pri výplate náhrady mzdy zrazil z tejto náhrady mzdy tú časť poistného, ktorú uhrádza zamestnanec, tak v tomto prípade už ide iba o vzťah medzi týmto zamestnávateľom a Sociálnou, resp. zdravotnou poisťovňou. Na základe uvedených skutočností Vám odporúčame, aby ste Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni preukázali skutočnosť, že Váš pracovný pomer u zamestnávateľa trval až do uzatvorenia Dohody o skončení pracovného pomeru, a to predložením jednak samotnej Dohody o skončení pracovného pomeru a jednak dohody o urovnaní sporu ohľadom platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Takto Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni preukážete, že Vy ako zamestnanec ste si všetky svoje zákonné povinnosti splnili a naopak svoje povinnosti si voči týmto subjektom nesplnil zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa a príslušná zdravotná poisťovňa by následne mali postupovať tak, že v prvom rade tohto zamestnávateľa vyzvú na dobrovoľné splnenie jeho povinnosti, a v prípade, ak tejto výzve nevyhovie, tak splnenie povinností budú vymáhať podľa všeobecne záväzných právnych predpisov (pozn. zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov).

V tejto súvislosti ešte poukazujeme na ustanovenia § 142 ods. 3 písm. b) Zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého „poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov“.

Na záver ohľadom náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku poukazujeme na ustanovenia § 116 ods. 2 a 3 Zákonníka práce:

- ods. 2:  „za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku“;

- ods. 3:  „za nevčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru“.

Na základe citovaných ustanovení Zákonníka práce a Vami uvádzaného skutkového stavu máme za to, že vo vašom prípade prichádza do úvahy aj náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku, keďže táto dovolenky nemohla byť vyčerpaná z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

05.05.11

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje