Zmena rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa ustanovenia §143a Občianskeho zákonníka

Otázka:

Dobry den,

planujem v skorej dobe kupu noveho bytu, pricom som zenaty. Pred manzelstvom som vsak kupil byt ktoreho som vylucny vlastnik, Po kupe noveho bytu ( je to holobyt a musi sa dokoncit) sa asi o rok planuje predaj mojho stareho bytu a vyplatenie casti hypoteky noveho bytu, ciastku kt bude preplatena starym bytom by som chcel vynat z BSM , potrebujem to pravne osetrit?

Ide mi len o tu ciastku ktory pokryje stary byt, novy byt ako celok bude v BSM.

S pozdravom,

Odpoveď:

Dobrý deň,

1.      Problematika bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) je upravená v § 143 a nasl. zákona č. 46/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vo vašej otázke sa pýtate na možnosť zmeny rozsahu BSM, konkrétne zúženia BSM.  Otázka rozšírenia alebo zúženia zákonom určeného rozsahu BSM je upravená v ustanovení § 143a ods. 1 OZ.

2.      Podľa ustanovenia § 143 OZ: „V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

3.      Podľa ustanovenia § 143a ods. 1 OZ: „Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.“

4.      Podľa právnej vedy: „Vzájomné vzťahy vyplývajúce z bezpodielového spoluvlastníctva si manželia môžu upraviť odchýlne od zákona iba na základe dohody podľa § 143a OZ, ktorá musí byť pod sankciou absolútnej neplatnosti uzatvorená formou notárskej zápisnice. Platnosť dohody uzatvorenej v zmysle tohto ustanovenia je podmienená splnením nasledovných predpokladov: ide o dohodu uzatvorenú medzi manželmi, počas trvania manželstva (teda nie pred manželstvom ani po jeho uzavretí), do budúcnosti, vo forme notárskej zápisnice. Na základe vzájomnej dohody manželov uzatvorenej formou notárskej zápisnice možno tieto dohody meniť, a to aj opakovane. (Števček a kol. Občiansky zákonník I. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2015, str. 1042).

5.      V praxi sa najčastejšie vyskytujú požiadavky na zúženie BSM manželov najmä vtedy, ak jeden z manželov začne podnikať, alebo pri zakúpení nehnuteľnosti za peniaze len jedného z nich. V takýchto prípadoch s vami notár spíše notársku zápisnicu, kde budú na základe dohody z BSM vyňaté veci, ktoré by doň inak patrili.

6.      Len pre úplnosť uvádzam, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa zo dňa 31.07.2007, sp.zn.: 2 Sž - o - KS 93/2006: „Dohody podľa ustanovenia § 143a Občianskeho zákonníka nemôžu zasahovať do existujúcich vlastníckych práv. Dohodou o rozšírení alebo zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzavretou podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nemožno meniť už existujúc vlastnícke vzťahy.“

7.      Dohoda o zúžení BSM sa teda nemôže vzťahovať na veci, ktoré manželia nadobudli ešte pred uzatvorením dohody o zúžení BSM, ale len na tie veci, ktoré sa stanú predmetom BSM v budúcnosti po uzatvorení dohody o zúžení BSM. Ak teda vlastnia manželia nehnuteľnosť, ktorá je už v BSM, nie je možné tento majetok vylúčiť dohodou o zúžení BSM notárskou zápisnicou. Vylúčenie by prichádzalo do úvahy, keby sa manželia rozhodli kúpiť nehnuteľnosť, ktorú ešte nenadobudli. Postup je taký, že najprv sa uzavrie dohoda o zúžení BSM a až potom kúpna zmluva.

8.      Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98: „O nadobudnutie veci za výlučné prostriedky len jedného z manželov nemožno uvažovať v prípade, že je vec získaná za prostriedky získané pôžičkou, aj keď ju dojednal len ten manžel, ktorého výlučné prostriedky boli neskôr na jej splatenie použité. Bývalý Najvyšší súd ČSR už v rozsudku z 28. 11. 1969, sp. zn. 8 Cz 36/69, R 57/1970 zaujal právny názor, že „ak vznikol za trvania manželstva dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad uzavrel vlastným menom zmluvu o pôžičke, a ak boli takto získané peniaze použité na kúpu určitej veci, t. j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota – za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke uzavretá platne – do bezpodielového spoluvlastníctva. K záväzku manžela, ktorý takto zadovážil peniaze a je povinný ich vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke či ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, že zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá) a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.“

9.      V zmysle vyššie uvedeného zastávam názor, že dohodu o zúžení BSM môžete uzavrieť len vo vzťahu k bytu, ktorý nadobudnete v budúcnosti do BSM. Vo vzťahu k peniazom, ktoré získate do svojho výlučného manželstva predajom bytu, ktorý vlastníte vy sám, uvádzam, že ak ich použijete na splatenie časti hypotéky nového bytu, nárokovať si na ne budete môcť až pri prípadnom vyporiadaní BSM po zániku manželstva.

10.  Uvedené potvrdil aj Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 19. 4. 2000, sp. zn. 22 Cdo 1658/98, podľa ktorého: „Pokiaľ sa vec už stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov len preto, že dodatočne boli na jej získanie použité len prostriedky z výlučného majetku. V takom prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žiadať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok (§ 150 OZ).“

11.  Podľa ustanovenia § 149 OZ: „Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.“

12.  Podľa ustanovenia § 150 OZ: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.“

13.  Podľa právnej vedy: „V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok. Ak ide o nárok na refundáciu nákladov v prospech samostatných majetkov manželov, prejaví sa v rozhodnutí súdu spravidla tak, že manželovi povinnému k takejto náhrade je uložená povinnosť zaplatiť druhému polovicu čiastky, ktorá bola takto vynaložená, pričom stačí, ak sa zistené vzájomné nároky manželov započítajú.

14.   Právo každého z manželov žiadať náhradu nákladov, ktoré zo svojho vynaložil na spoločný majetok, vyplýva priamo z ustanovenia § 150 druhá veta OZ. Ak bola nejaká vec nadobudnutá za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva z časti z prostriedkov patriacich iba jednému z manželov, za podmienok uvedených v ustanovení § 143 OZ patrí do BSM. Pri jeho vyporiadaní je manžel, z ktorého prostriedkov bol tento náklad vynaložený, oprávnený požadovať zo spoločného majetku náhradu takto vynaložených nákladov.

 

S pozdravom,

Tím ADVOKATnaWEBE.sk

03.07.20

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

0

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje