Možnosti obnovy právoplatne ukončeného trestného konania

Otázka:

Dobry den,

rad by som sa opytal, ci je mozne obnovit tresne konanie ktore bolo pravoplatne skoncene.

Rozhodnute vo veci bolo v roku 2008 financnym trestom.

Problem vsak je ten, ze pocas hlavneho pojednavania svadok zmenil vypoved a priznal sa k tomu,

ze ma fyzicky napadol tehlov, ktoru zobral zo zeme a hadil ju po mne a nadaval mi.

Zapisovatelka zapisala prvu vetu "Zobral som tehlu ..."

To sa vsak do uzniesenia ani nedostalo.

Vec sa skoncila tak ze som bol ja odsudeny za vytrznost s financou pokutou.

Ja som sa nasledne odvolal na pojednavani na vypoved "Svedka/Poskodenenho" ale sudca

prehlasil, ze nic take na dnesnom pojednavani nebolo povedane a opytal sa prisediacich prokuratura

a zapisovatelky ci nieco take povedali oni len pokrutili hlavamy, ze nie.

Ja som vsak tusil ze nieco nieje v poriadku stracali sa zo spisu dokazy tak som si dane hlavne

pojednavania nahral na mp3 aby som si pamatal, co vsetko sa povedalo.

Na internete som si nasiel ze nahravat mozem (Nalez Ustavneho sudu)

otazka je ze ci taky dokaz mozem pouzit

Docital som sa ze je mozna obnova konania aj pre tresny cin Sudcu alebo Prokuratora

Mne to ako tresny cin pripada ak sudca zneuzije svoju moc a zamlci zmenu svedeckej vypovede.

Neskor som si vsimol ze Prokurator odstupil po tomto pojednavani od obzalobi ale aj tak som bol

odsudeny.

Odvolaci sud neprepecital ani 11. bod mojho odvolania kde som poukazoval na konanie sudcu a

prilozil aj CD s kopiou nahravky

Podal som aj staznost na Sudcu ale uplne ma odignorovali nik ma nechcel zastupil pretoze islo

o prominentnu pravnicko/sudcovsku rodinu.




Vdaka


Odpoveď:

 

Dobrý deň,

 

na základe Vašej otázky ohľadom možností obnovy právoplatne ukončeného trestného konania uvádzame nasledujúce stanovisko:

 

V zmysle platnej právnej úpravy právoplatné rozhodnutie trestného súdu je možné napadnúť len za použitia tzv. mimoriadnych opravných prostriedkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o rozhodnutie vydané v konaní pred súdom, tak z mimoriadnych opravných prostriedkov prichádza do úvahy dovolanie a obnova konania.

 

Čo sa týka dovolania, tak podľa ustanovenia § 370 veta druhá zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) „ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenie rozhodnutia obvinenému“. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade sa jedná o rozhodnutie z roku 2008, tak použitie dovolania v tomto prípade už neprichádza do úvahy, a to z dôvodu márneho uplynutia zákonom stanovenej lehoty na podanie dovolania.

 

Čo sa týka obnovy konania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, tak jej účelom je odstránenie nedostatkov v skutkových zisteniach, ktoré sa stali podkladom pre vydanie právoplatného rozhodnutia súdu alebo iného orgánu činného v trestnom konaní, ak dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr známe orgánu, ktorý predmetné rozhodnutie vydal.

 

Podľa ustanovenia § 393 ods. 1 Trestného poriadku „ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe právoplatným rozsudkom, právoplatným trestným rozkazom alebo právoplatným uznesením, možno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova konania“.

 

Z citovaného ustanovenia trestného poriadku inými slovami vyplýva, že v právoplatne ukončenom trestnom konaní možno opätovne pokračovať iba v prípade, ak toto pokračovanie (obnovu konania) povolí príslušný orgán. Orgánom, ktorý rozhoduje o tom, či obnova konania bude povolená je v zmysle ustanovenia § 397 Trestného poriadku súd, ktorý o veci rozhodoval (mal rozhodovať) v prvom stupni, t. j. príslušný okresný súd. V prípade, ak v konkrétnej veci už okresný súd rozhodoval, tak o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje iný samosudca alebo iný senát, než ten, ktorý už vo veci rozhodoval.

 

Konanie o povolení obnovy konania tak predstavuje osobitný druh trestného konania, v ktorom súd rozhoduje o tom, či v danom konkrétnom prípade sú splnené zákonom predpísané podmienky, ktoré odôvodňujú obnovenie právoplatne už ukončeného trestného konania.

 

Čo sa týka podmienok odôvodňujúcich obnovu konania, tak podľa ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku „obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu“.

 

Základnou podmienkou každej obnovy konanie je to, aby po právoplatnosti trestného rozhodnutia vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré súdu pred pôvodným rozhodnutím vo veci neboli známe. Ak táto podmienka nebude splnená, tak obnova konania nebude povolená za žiadnych okolností, a to ani v prípade podľa ustanovenia § 394 ods. 5 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „obnova konania (...) sa povolí aj vtedy, ak sa právoplatným rozsudkom zistí, že policajt alebo prokurátor, sudca alebo prísediaci v pôvodnom konaní porušením povinnosti spáchal trestný čin“.

 

V zmysle ustálenej judikatúry však platí, že v konaní o povolení obnovy nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom konaní. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 TP obmedzuje predovšetkým na skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 TP nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú zistiteľné z obsahu spisov, a to aj vtedy, keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa mýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, prípadne ich nesprávne vyhodnotil.“ (R 6/1997)

 

Na základe uvedených skutočností tak platí, že v prípade, ak Vami namietaná „nová“ skutočnosť už bola zaznamenaná v súdnom spise, tak túto skutočnosť nemožno považovať za novú v zmysle ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku. Inými slovami táto „nová“ skutočnosť v súlade s citovaným judikátom neodôvodňuje obnovu konania a súd by ju nepovolil.

 

Čo sa týka dôvodu na obnovu konania podľa ustanovenia § 394 ods. 5 Trestného poriadku, tak podmienkou povolenia obnovy konania v tomto prípade je právoplatné odsúdenie sudcu za trestný čin, ktorý súvisí s porušením jeho povinností v pôvodnom trestnom konaní. Inými slovami obnova konania nebude povolená skôr, než konkrétny sudca nebude právoplatne odsúdený za hore uvedený trestný čin.

 

Či však vo Vašom prípade došlo ku spáchaniu trestného činu zo strany sudcu, tak túto skutočnosť nemôžeme posúdiť, nakoľko nám nie sú známe konkrétne okolnosti Vášho prípadu. V prípade, ak máte podozrenie, že vo Vašom pôvodnom konaní došlo zo strany sudcu ku spáchaniu trestného činu, tak v tejto súvislosti Vám odporúčame podať na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru SR alebo na ktorejkoľvek prokuratúre trestné oznámenie. Orgány činné v trestnom konaní sú povinné podané trestné oznámenie, ako podnet, preskúmať a vo veci rozhodnúť.

 

Na záver ešte uvádzame, že podľa ustanovenia § 119 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku „za dôkaz (v trestnom konaní) môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona“. Inými slovami dôkazom v trestnom konaní môže byť akákoľvek skutočnosť, ktorá bola získaná zákonným spôsobom.

 

S pozdravom

 

ADVOKATnaWEBE.sk

 

 

03.12.17

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

1

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje