Vymáhanie pohľadávky

Otázka:

Dobry den prajem, potrebovala by som radu, budem postupovat spravne ak podam zalobu na najvyssi sud, vo veci neuhradenej pohladavky s cielom bezdovodneho obohatenia dlznika? Dlznik mi dlhuje vyssiu sumu penazi, pohladavka bola postupena z mojej strany aj na sud, sud mi vyhovel tak som pohladavku dalej postupila exekutorovi. Nakolko tam uz to stoji skoro 4-roky tak mam potrebu to urgovat dalej a ucinit tak spravodlivost. Dlznik nereaguje na ziadnu postu, ale teda pracuje-podnika na SK aj v CZ. Ma niekolko spolocnosti s.r.o..
dakujem za odpoved.


Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom ďalšieho postupu pri vymáhaní dlžnej pohľadávky uvádzame nasledujúce stanovisko:

Už v období rímskeho práca sa vžila jedna zo základných zásad moderného civilného práva, a to konkrétne zásada „Pacta sunt servanda“, čo po slovensky znamená „Zmluvy sa majú dodržiavať“. Ak niektorá zo zmluvných strán si dobrovoľne nesplní svoj záväzok, tak právny poriadok musí upravovať a garantovať mechanizmus, akým sa poškodená strana môže domôcť splnenia tejto povinnosti, a to aj proti vôli povinnej strany.

Vy s Vaším dlžníkom ste teda uzatvorili zmluvu, na základe ktorej Vám on mal poskytnúť určité peňažné plnenie. Tento Váš dlžník sa však dostal do omeškania so splnením svojho záväzku a Vy ste následne využili svoje právo obrátiť sa na súd, aby mu ten svojím rozsudkom uložil povinnosť predmetný záväzok splniť. Nakoľko Váš dlžník svoju povinnosť nesplnil ani na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, tak ste sa obrátili na súdneho exekútora, ktorý jediný je oprávnený siahnuť na majetok tohto dlžníka a aj proti jeho vôli zabezpečiť uspokojenie Vašej pohľadávky.

Inými slovami Vy ste už využili všetky svoje zákonné možnosti smerujúce k tomu, aby Vaša pohľadávka voči predmetnému dlžníkovi bola uspokojená. Prípadná ďalšia žaloba smerujúca voči danému dlžníkovi je teda vo Vašom prípade bezpredmetná.

O predmetnej pohľadávke už súd raz právoplatne rozhodol, pričom podľa ustanovenia § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) „len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova“.

V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku totiž skoršie právoplatné rozhodnutie súdu v tej istej veci (medzi tými istými účastníkmi a ohľadom toho istého práva/povinnosti) tvorí tzv. prekážku rozhodnutej veci, ktorá bráni začatiu ďalšieho súdneho konania v tejto veci.

Každý súd, ktorému je doručený návrh na začatie konania, musí v prvom rade v prvom rade skúmať, či je vo veci príslušný rozhodnúť a či v danom prípade neexistuje nejaká prekážka pre začatie konania. Ak takáto prekážka existuje (takouto prekážkou je aj spomínaná prekážka rozhodnutej veci), tak súd, ktorému je takýto opakovaný návrh doručený rozhodne o zamietnutí tohto návrhu na začatie konania.

Ďalej v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 10 ods. 2 a § 10a Občianskeho súdneho poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky v civilnom konaní rozhoduje v zásade iba o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch voči rozhodnutiam nižších súdov, a to konkrétne:

-        o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov, ktoré rozhodovali vo veci v prvom stupni (odvolanie je riadnym opravným prostriedkom);

-        o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov, ktoré rozhodovali v odvolacom konaní (dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom);

-        o mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam všetkých nižších súdov v SR (mimoriadne dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom).

Inými slovami Najvyšší súd SR nie je príslušný na rozhodovanie o bežných žalobách. Rozhodovanie o žalobách na splnenie povinnosti je v zásade príslušný okresný súd v prvom stupni a krajský súd, ako súd odvolací.

Taktiež si Vás dovoľujeme upozorniť, že vo Vašom prípade zrejme ani nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení Vášho dlžníka na Váš úkor. V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 451 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého „bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov“.

Váš dlžník by sa teda na Váš úkor bezdôvodne obohatil v jednom z nasledujúcich prípadov:

  1. ak by ste Vy tomuto dlžníkovi poskytli finančné prostriedky bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody/zmluvy, resp. bez toho, aby ste sa s dlžníkom vopred dohodli na poskytnutí nejakého protiplnenia z jeho strany. Z Vašej strany by v tomto prípade išlo o plnenie bez právneho dôvodu, ktoré by tento dlžník bol povinný vrátiť.
  2. ak by ste s dlžníkom uzatvorili zmluvu, na základe ktorej by ste dlžníkovi poskytli finančné prostriedky, a táto zmluva by sa následne z nejakého dôvodu ukázala ako od počiatku neplatná (napr. dlžník by vôbec nebol oprávnený takúto zmluvu uzatvoriť). Na takúto zmluvu by sa totiž hľadelo, ako keby vôbec nebola uzatvorená. Z Vašej strany by v tomto prípade išlo o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré by tento dlžník bol povinný vrátiť
  3. ak by ste s dlžníkom uzatvorili platnú zmluvu, na základe ktorej by ste dlžníkovi poskytli finančné prostriedky a následne by ste od tejto zmluvy odstúpili.  V takomto prípade by ste dlžníkovi poskytli plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a dlžník by bol povinný Vám takéto plnenie vrátiť;
  4. ak by daný dlžník od Vás získal finančné prostriedky trestným činom. V takom prípade by išlo o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Na tomto mieste si Vás dovoľujeme upozorniť, že príklady uvedené v predchádzajúcom odseku tejto odpovede sú iba ilustračné a nevymedzujú presne všetky konkrétne aspekty jednotlivých prípadov bezdôvodného obohatenia.

Nakoľko teda Vy už máte svoju pohľadávku judikovanú súdom, na základe doteraz uvedených dôvodov sa už nemôžete v tejto veci opätovne obrátiť na súd a už tobôž nie na Najvyšší súd SR.

Ako uvádzate v texte svojej otázky, tak ste voči dlžníkovi na základe právoplatného rozhodnutia súdu iniciovali exekučné konanie. V rámci exekučného konania je súdny exekútor povinný vykonávať úkony smerujúce k tomu, aby pohľadávka oprávneného (veriteľa) bola uspokojená z majetku povinného (dlžníka). Súdny exekútor je však povinný pri výkone exekučnej činnosti riadiť sa ustanoveniami zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

V zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 Exekučného poriadku sa výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom považuje za výkon verejnej moci, a teda súdny exekútor je povinný pri vykonávaní exekúcie postupovať z úradnej moci tak, aby sa účel exekúcie (vymoženie dlžnej pohľadávky) dosiahol čo najskôr a za použitia čo najefektívnejších prostriedkov. Zároveň je súdny exekútor povinný dbať na to, aby osoba povinného bola na svojich právach a oprávnených záujmoch dotknutá iba v nevyhnutnej miere.

Za samotný výkon exekučnej činnosti zodpovedá výlučne súdne exekútor, ktorý zároveň ako jediný rozhoduje o tom, aký bude postup výkonu exekúcie a aké právne prostriedky budú pri výkone exekúcie použité (samozrejme pri zachovaní pravidiel a podmienok uvedených v Exekučnom poriadku). Inými slovami závisí výlučne na súdnom exekútorovi, aký konkrétny spôsob výkonu exekúcie v danom konkrétnom prípade zvolí.

Ak vzhľadom na konkrétne okolnosti Vášho prípadu ste toho názoru, že súdny exekútor vo Vašom prípade nepostupoval správne, tak podľa ustanovenia § 218a ods. 1 Exekučného poriadku máte právo na postup súdneho exekútora podať sťažnosť. So svojou sťažnosťou sa môžete obrátiť na Slovenskú komoru exekútorov, so sídlom: Šustekova 49, 851 04 Bratislava, ktorá je povinná každú takúto sťažnosť vybaviť. Sťažnosť je potrebné podať písomne alebo ju môžete podať ústne do zápisnice v sídle komory. V sťažnosti je potrebné čo najpodrobnejšie uviesť všetky skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že súdny exekútor porušil svoje povinnosti podľa exekučného poriadku, pričom za porušenie povinnosti sa považuje aj nečinnosť súdneho exekútora.

Slovenská komora exekútorov je povinná každú sťažnosť vybaviť najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa jej doručenia (táto lehota môže byť predĺžená, ak na vybavenie sťažnosti je potrebné zabezpečiť ďalšie podklady). Exekútor, proti ktorému sťažnosť smeruje má právo sa k sťažnosti vyjadriť. O vybavení sťažnosti musí byť sťažovateľ písomne upovedomený.

V prípade, ak s vybavením sťažnosti komorou nebudete spokojný, tak podľa ustanovenia § 218b ods. 4 Exekučného poriadku máte právo požiadať Ministerstvo spravodlivosti SR o prešetrenie vybavenia sťažnosti komorou. Na podanie takejto žiadosti sa primerane použijú už uvedené pravidlá pre podávanie sťažností.

V rámci vybavovania Vašej sťažnosti Slovenská komora exekútorov preverí postup súdneho exekútora a v závislosti od konkrétnych okolností Vášho prípadu môže nariadiť kontrolu exekučnej činnosti daného súdneho exekútora podľa ustanovenia § 218d a nasl. Exekučného poriadku. V tejto súvislosti Vám odporúčame, aby ste vykonanie takejto kontroly vo svojej sťažnosti výslovne navrhli.

Kontrolu exekučnej činnosti vykonáva kontrolná komisia určená prezídiom Slovenskej komory exekútorov zložená z troch nezávislých súdnych exekútorov a zástupcu Ministerstva spravodlivosti SR. Rovnako výsledku tejto kontroly Vás Slovenská komora exekútorov musí písomne informovať.

V prípade, ak sa v rámci vybavovania Vašej sťažnosti zistí, že súdny exekútor porušil svoje povinnosti podľa Exekučného poriadku, tak sa tento súdny exekútor dopustil disciplinárneho previnenia podľa ustanovenia § 220 ods. 1 Exekučného poriadku. Za disciplinárne previnenie môže komora súdnemu exekútorovi uložiť jedno z nasledujúcich disciplinárnych opatrení (v závislosti od závažnosti prípadu):

  1. pokarhanie;
  2. písomné pokarhanie;
  3. peňažnú pokutu až do sumy 3.310,- €;
  4. zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora.

V prípade, ak Vám v dôsledku činnosti súdneho exekútora vznikla škoda, tak máte právo domáhať sa náhrady tejto škody. Keďže súdny exekútor sa pri výkone exekučnej činnosti považuje za verejného činiteľa a zároveň za orgán verejnej moci (§ 5 Exekučného poriadku), tak za túto škodu zodpovedá štát podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Podľa ustanovenia § 3 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ďalej nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle ustanovenia § 4 uvedeného zákona je vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená súdnym exekútorom pri výkone exekučnej činnosti, príslušný konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí byť vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán neuspokojí váš nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, môžete sa domáhať uspokojenia svojho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Uhrádza sa skutočná škoda (to, o čo sa Váš majetok reálne zmenšil v dôsledku škodovej udalosti) a ušlý zisk (to, o čo sa Váš majetok v dôsledku škodovej udalosti nezvýšil, hoci pri pravidelnom behu vecí by k takémuto zväčšeniu Vášho majetku došlo). Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podmienkou je, že tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo pre vás dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, môžete sa domáhať aj uhradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Nakoľko nám nie sú známe bližšie okolnosti Vášho prípadu, tak Vám odporúčame, aby ste sa so svojou otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celý prípad s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

 

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

28.10.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

2

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje