Susedské vzťahy – miera primeraná pomerom

Otázka:

Dobry den prajem,

obraciam sa na Vas uz po druhykrat, teraz s prosbou o radu, tykajucu sa susedskych vztahov.

Zdedili sme rodinny dom. Mame vsak stastie na "velmi dobre suseda", ktory nam neustale robi prieky. V sucasnosti sme tercom nadavok, vykrikovania, kvoli orechu kralovskemu, ktory je na nasom pozemku. Jedna sa o nasledovne:

Na pozemku je cca 50 rocny orech kralovsky. Kmen tohto stromu je od hranice pozemku so susedom vzdialeny cca 10 metrov, od jeho nehnutelnosti - domu 14-15 metrov, vsetky konare, teda cela koruna orecha je na nasom pozemku, ziaden konar nepresahuje na jeho pozemok. V sucasnosti nam vulgarne nadava a dovodom je, ze mu padaju listy na dvor. Vacsina listov vsak pada na nas pozemok, ked vsak fuka vietor, my nevieme ovplyvnit, aby mu na pozemok nenafukalo par listov.
Ziada od nas, aby sme strom vypilili, vyhraza sa, ze nas da na spravne konanie obce a taktiez, ze to bude riesit sudnou cestou. Podla nasho nazoru nikoho neobtazujeme nad mieru primeranu pomerom. Listy opadavaju raz za rok a kvoli tomu, nechceme vypilovat zdravy strom. Chcem Vas poprosit o radu a zaroven aj Vas pravny nazor, ak by k takemuto konaniu prislo, aka by mohla byt miera jeho uspesnostia, resp. ako sa voci nemu branit, zaroven ako sa pristupuje k posudzovaniu pojmu v zmysle Obcianskeho zakonnika "nad mieru primeranu pomerom" v pripade susedskych vztahov.

Vopred Vam dakujem za odpoved.

Vsetko dobre prajem

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom výkladu pojmu „miera primeraná pomerom“ a možnostiam ochrany práv v prípade susedského sporu uvádzame nasledujúce stanovisko:

Základné pravidlá susedských vzťahov sú stanovené v ustanoveniach zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Základné dve právne normy pre úpravu susedských vzťahov sú obsiahnuté v ustanovení § 123 a ustanovení § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Podľa ustanovenia § 123 Občianskeho zákonníka „vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním“. Toto ustanovenie obsahuje výpočet základných práv, ktoré má každý vlastník veci (vrátane vlastníka nehnuteľnosti) vo vzťahu ku svojmu majetku.

Z uvedeného ustanovenia pre Vás vo všeobecnosti vyplýva, že Vy, ako vlastník predmetného pozemku môžete podľa svojej vôle a svojho uváženia predmetný pozemok v zásade voľne užívať. To znamená, že na tomto pozemku môžete pestovať stromy a iné plodiny, ktoré Vy uznáte za vhodné, a to v zásade bez ohľadu na názor Vašich susedov. Inými slovami Vy, ako vlastník predmetného pozemku máte právo slobodne rozhodovať o tom, ako s predmetným pozemkom naložíte, či na ňom budete stavať, pestovať plodiny, alebo ho necháte ležať ladom. Do tohto Vášho práva nie je oprávnený nikto zasahovať, a to ani Váš sused (v zásade).

Vo vzťahu k vlastníckemu právu však treba vziať do úvahy aj jednu zo základných zásad demokratického systému, ku ktorému sa hlási aj Slovenská republika. Túto zásadu vyjadruje výrok francúzskeho osvietenského filozofa J. J. Rousseaua: „Moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého“.

V tejto súvislosti ešte uvádzame, že podľa právneho poriadku Slovenskej republiky sú si všetci vlastníci nehnuteľností (samozrejme aj iných vecí) rovní, čo inými slovami znamená, že majú rovnaké práva, ale aj rovnaké povinnosti. Aplikáciou tohto pravidla na hore uvedenú zásadu tak môžeme vyvodiť záver, že právo jedného vlastníka nehnuteľnosti nerušene užívať túto nehnuteľnosť sa končí tam, kde sa začína právo susedného vlastníka nerušene užívať jeho nehnuteľnosť.  

Zároveň je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že vzhľadom na charakter vlastníckeho práva a susedských práv ako takých, je prakticky nemožné dosiahnuť stav, kedy by vlastník jednej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nezasahoval do práv svojho suseda. V tejto súvislosti je ešte potrebné si uvedomiť, že žiadny človek (ani vlastník nehnuteľnosti) nežije vo vzduchoprázdne a každý človek nevyhnutne prichádza do kontaktu s inými ľuďmi (vlastníkmi susedných nehnuteľností), ktorí majú rovnaké právo nerušene užívať svoju nehnuteľnosť, ale zároveň majú aj povinnosť strpieť výkon práv prináležiacich ostatným susedom (v rámci určitej prijateľnej miery).  

Tu sa dostávame k ustanoveniu § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré vo svojej podstate stanovuje povinnosti vlastníka nehnuteľnosti vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam a ich vlastníkom. Podľa tohto ustanovenia „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv“. Za týmto účelom vlastník nehnuteľnosti najmä nesmie:

  1. ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenia na upevnenie stavby alebo pozemku;  
  2. nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov  hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami;
  3. nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok;
  4. nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Z tohto ustanovenia teda môžeme vyvodiť jednoznačný záver, že každý vlastník nehnuteľnosti je povinný strpieť určité zásahy do svojho vlastníckeho práva zo strany svojich susedov. Tieto zásahy však nemôžu presiahnuť mieru primeranú pomerom, a ak ju presiahnu, tak až v tomto prípade sa tento vlastník môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva.

Pre Vás je však dôležitá základná otázka, čo sa rozumie pod pojmom „obťažovanie nad mieru primeranú pomerom“. Tu však musíme uviesť, že žiadna presná definícia tohto pojmu neexistuje. To, či určitý zásah presahuje mieru primeranú pomerom závisí vždy od konkrétnych okolností každého prípadu a s konečnou platnosťou o tejto otázke rozhodne vždy len súd. Miera primeraná pomerom sa totiž bude rozdielne posudzovať na dedine, prípadne na samote a rozdielne zase v meste. Zásah, ktorý presahuje mieru primeranú pomerom v meste ešte nemusí nevyhnutne znamenať, že ten istý zásah tiež presahuje túto mieru na dedine alebo dokonca aj v inej časti toho istého mesta.

Pri skúmaní otázky, či určitý zásah presahuje mieru primeranú pomerom, je teda vždy potrebné skúmať konkrétne okolnosti každého prípadu. Rozdielna bude napr. situácia, kedy by listy z Vášho orecha dopadali susedovi na ním nevyužívanú pôdu, alebo ak by tieto listy padali do jeho zeleninovej záhrady a nejakým spôsobom bránili v raste plodinám, ktoré Váš sused v tejto záhradke pestuje. Avšak aj iné okolnosti, než je uvádzaná v tomto odseku môže mať vplyv na posúdenie otázky, ži zásah z Vašej strany (padanie listov z Vášho stromu na susedný pozemok je totiž objektívne potrebné považovať za zásah z Vašej strany) presahuje mieru primeranú pomerom. Tým sme len chceli demonštrovať, že aj takáto (na prvý pohľad bezvýznamná) skutočnosť môže mať vplyv na posúdenie tejto otázky.

Každopádne, ak sa nejedná o neprimerane veľké množstvo lístia, a toto lístie z Vášho stromu iným spôsobom neznehodnocuje susedov pozemok alebo jeho stavbu, tak máme za to, že sa nejedná o zásah presahujúci mieru primeranú pomerom. Teda inými slovami Váš sused je povinný tento zásah z Vašej strany strpieť. Opätovne však uvádzame, že nie sme znalí konkrétnych miestnych pomerov, a teda tento záver sa nevyhnutne nemusí vzťahovať aj na Váš prípad.

Čo sa týka krokov, ktoré by proti existujúcemu stavu mohol Váš sused podniknúť, tak podľa ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka „ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.“ Na základe tohto ustanovenia sa Váš sused môže obrátiť na obec, aby túto vec prejednala, avšak obec zrejme rozhodne tak, že o tejto otázke nemá právo rozhodnúť, nakoľko padanie listov zo stromov (ako objektívnu okolnosť) nemožno podľa nášho názoru považovať za zrejmý zásah do pokojného stavu.

V tejto súvislosti však uvádzame, že na otázku, či objektívnu okolnosť je možné považovať za zrejmý zásah do pokojného stavu, existujú v právnej praxi rôzne odpovede. Ak by sa aj obec priklonila k názoru, že sa jedná o zrejmý zásah, tak v rámci správneho konania bude v prvom rade skúmať, či sa jedná o zásah presahujúci mieru primeranú pomerom. Ak by aj obec rozhodla, že sa jedná o zásah presahujúci mieru primeranú pomerom, tak v zmysle doslovného výkladu ustanovenia § 5 Občianskeho zákonníka by Vám nemohla nariadiť povinnosť strom vyrúbať, maximálne tak povinnosť odpratať susedovi popadané lístie z jeho pozemku (uvedenie do pôvodného stavu).

Čo sa týka prípadného súdneho konania, tak Váš sused má každopádne právo obrátiť sa so svojím problémom na súd, aby v tejto veci rozhodol. Súd bude v tejto súvislosti rovnako skúmať, či sa jedná o zásah presahujúci mieru primeranú pomerom. Jediný rozdiel je v tom, že súd môže rozhodnúť tak, že Vám uloží povinnosť nejakým spôsobom odstrániť závadný stav (napr. povinnosť orezať strom pod stanovenú výšku). Každopádne povinnosť, ktorú by Vám súd mohol uložiť, nesmie neprimeraným spôsobom zasahovať do Vášho vlastníckeho práva. To inými slovami znamená, že podľa nášho názoru ani súd Vám nemôže nariadiť predmetný strom vyrúbať. Aj tu však uvádzame, že nie sme znalí konkrétnych miestnych pomerov, a teda aj tento záver sa nevyhnutne nemusí vzťahovať na Váš prípad.     

Každopádne, ak by sa Váš prípad dostal pred súd, alebo na správne konanie pred obcou, tak Vám odporúčame, aby ste sa obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý Vašu situáciu s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

 

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

21.10.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

35

3

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje